Astmatikov aj na Slovensku každý rok pribúda

Na Slovensku každoročne pribudne 11-tisíc novodiagnostikovaných astmatikov.

Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo ku koncu roka 2017 v ambulanciách pneumológov a ftizeológov, ale aj v ambulanciách klinickej imunológie a alergológie sledovaných viac ako 325-tisíc takýchto pacientov. Podľa odborníkov vývoj chorobnosti súvisí najmä s klimatickými zmenami a zhoršujúcim sa životným prostredím. Svetový deň astmy si spoločnosť pripomína 7. mája.

„Astma sa dotýka jedného zo 17 obyvateľov Slovenska a predpokladáme, že do roku 2025 bude trpieť astmou jeden z 12 Slovákov,“ priblížila hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR pre pneumológiu Marta Hájková. Upozornila, že astma je celoživotné ochorenie, ktoré si vyžaduje najmä dobrú kontrolu, disciplinovaného pacienta a dôsledné dodržiavanie liečby. „V niektorých obdobiach pacient na základe konzultácie s lekárom užíva menej liekov, no nikdy ich nemôže úplne vysadiť,“ upozornila Hájková.

Dôležitá je dobrá kondícia a zdravá strava

Okrem mýtu, že keď sa pacient cíti dobre, nemusí pokračovať v liečbe, lekári bojujú aj s názormi, že dieťa z astmy „vyrastie“, že fajčenie astmu nezhoršuje či s tvrdením, že astmatici by nemali športovať. „Astmatici by mali byť v dobrej kondícii, pretože ruka v ruke so športom ide dychová rehabilitácia a zlepšovanie pľúcnych funkcií. Mnohí vrcholoví športovci sú astmatici,“ hovorí odborníčka.

Na astmu má podľa nej vplyv aj výživa. Napríklad sa zvyšuje počet pacientov s alergiou na jablká práve pre ich postrekovanie. Astma je alergický zápalový proces, ktorý nepostihuje len dýchacie cesty, ale môže súvisieť aj s inými ochoreniami. „Napríklad 90 percent ľudí s cystickou fibrózou má zároveň aj astmu,“ povedala Hájková.

Pozor na obezitu

Primárka oddelenia tuberkulózy a pľúcnych chorôb Nemocnice s poliklinikou sv. Jakuba v Bardejove Helena Leščišinová priblížila, že závažným rizikovým faktorom vzniku astmy je aj obezita. „Ľudia, ktorí majú ľahký stupeň obezity, majú o 38 percent vyššie riziko vzniku astmy ako ľudia s normálnou hmotnosťou. Pri obezite ťažkého stupňa je riziko vzniku astmy až o 92 percent vyššie,“ hovorí lekárka.

Primár Kliniky alergológie a klinickej imunológie Univerzitnej nemocnice Bratislava Peter Pružinec priblížil, že astma je ochorenie charakteristické zužovaním dýchacích ciest a prejavuje sa najmä sťaženým dýchaním, tzv. dýchavicou, dráždivým kašľom či dlhotrvajúcou nádchou. „Prvotnými prejavmi astmy je často náhla dušnosť či kašeľ. Najmä výdych pacienta sprevádza pískavý zvuk a sipot, čo je spôsobené opuchom sliznice priedušiek. Astmatik môže pociťovať aj nepríjemný tlak na hrudi sprevádzaný lapaním po dychu,“ opísal. Pri ťažkej forme astmy sú pacienti vystavovaní astmatickým záchvatom, kedy dochádza k opuchu a zúženiu priedušiek. V kritických situáciách astmatický záchvat bez pomoci lekára môže končiť smrťou pacienta.

„U pacientov, u ktorých napriek vysokým dávkam inhalačnej liečby nie sme schopní dosiahnuť kontrolu nad ich ochorením, odporúčame inovatívnu biologickú liečbu. Práve táto umožňuje pacientom mať astmu pod kontrolou, čím prispieva k vyššej kvalite ich života,“ vysvetlila Leščišinová.