Dnes je Medzinárodný deň mlieka
História tohto sviatku začína v roku 1957, keď sa v švajčiarskom meste Interlaken konala konferencia významných svetových lekárov. Tí sa zišli, aby okrem iného prediskutovali význam mlieka a jeho nezastupiteľnú úlohu vo výžive.
Ceny mlieka a výrobkov z neho sa počas uplynulých dvoch rokov vyšvihli nahor v dôsledku mliečnej či maslovej krízy. Podľa najaktuálnejších štatistík ale dnes zaplatíme za jeden liter trvanlivého polotučného mlieka 0,69 eur, čo je rovnako ako vlani. Na nákup jedného litra mlieka tak musíme v priemere odpracovať 7 minút, a to je menej ako pred 20 rokmi.
[ad][/ad]Prečo piť mlieko
Mlieko je komplexnou potravinou prírodného pôvodu. Obsahuje významné makroživiny, akými sú plnohodnotné živočíšne bielkoviny, ľahko stráviteľný mliečny tuk a cenný mliečny cukor. Celkovo obsahuje 14 cenných minerálnych látok – hlavne vápnik – a dôležité vitamíny (A, D, E, K, F a skupina B). Náš organizmus ich má schopnosť dokonalo využiť.
Pijeme ho málo
Napriek tomu ho pijeme menej ako voľakedy a zároveň aj menej, ako by sme podľa odborníkov mali. „Slovensko je zároveň väčším dovozcom ako vývozcom mliečnych výrobkov a syrov. V rámci EÚ sa naša krajina na celkovej produkcii kravského mlieka podieľa iba necelým jedným percentom. Aj ceny ostatných typov mlieka či mliečnych výrobkov sú porovnateľné ako pred rokom, niektoré zaznamenali mierny nárast, v prípade iných bol evidovaný zase pokles ceny,“ hovorí Eva Sadovská, analytička Slovenského farmárskeho, družstva a dodáva, že o cenových výkyvoch či prudkom zdražovaní z rokov 2017 a 2018 pod vplyvom mliečnej či maslovej krízy tak už nemôže byť ani reč.
Jeme viac syrov
Hoci spotreba mlieka a mliečnych výrobkov je vyššia ako pred 20 rokmi, za odporúčanou hodnotou ešte stále zaostávame. „V roku 2017 vypil priemerný Slovák zhruba 45 litrov mlieka za rok, čo je zhruba o 40 percent menej ako v roku 1997, kedy to bolo 73,6 litrov, spresňuje Sadovská a zároveň konštatuje, že v prípade syrov a tvarohov bol zaznamenaný za uplynulé dve dekády neprehliadnuteľný nárast ich spotreby – z 8,3 kg na 13,5 kg a odborníkmi odporúčanú hodnotu tak naopak dokonca prekračujeme.
1. Sú vitamínovou bombou – obsahujú totiž veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok.
2. Zlepšujú funkciu štítnej žľazy, pretože sa do kŕmnych zmesí dojníc pridáva jód. Jeho nedostatok spôsobuje poruchy jej funkcie, u detí dokonca poruchy duševného vývoja.
3. Mliečne výrobky sú dôležité pre stavbu tkanív, tvorbu hormónov a protilátok. Túto funkciu plnia v mlieku bielkoviny.
4. Mlieko je vynikajúce na prevenciu osteoporózy. Naše telo vie perfektne využiť vápnik vďaka vitamínu D.
5. Pri konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov sa zlepšuje proces krvotvorby, keďže obsahuje železo.
6. Správny vývoj kostry zabezpečuje mlieko aj vďaka ideálnemu pomeru vápnika, fosfátov a horčíka.
7. Ak budeme jesť kyslomliečne výrobky, skvalitní sa zloženie mikroflóry zažívacieho ústrojenstva.
8. Po športe je optimálne napríklad kakao – vďaka vyváženému pomeru bielkovín a sacharidov napomáha regenerácii svalov a zároveň zabraňuje dehydratácii po výkone.
Odporúčané články
November tradične upriamuje pozornosť na jedno z najčastejších civilizačných ochorení súčasnosti – cukrovku. Svetový deň diabetu, ktorý pripadá na 14. novembra, má za cieľ zvýšiť povedomie verejnosti o tomto ochorení, ktoré podľa odborných odhadov postihuje každého desiateho človeka na svete.
Slovensko prežíva ďalší chrípkový týždeň, v ktorom sa síce celkový počet akútnych respiračných ochorení mierne znížil, no chrípka a jej podobné formy zaznamenali opäť nárast. V 46. kalendárnom týždni bolo nahlásených 37 683 prípadov ARO, čo znamená chorobnosť 1 490,9 na 100-tisíc obyvateľov. Medzitýždenne ide o pokles o 2,6 percenta. Najviac pacientov pribudlo v Prešovskom kraji, najmenej v Trenčianskom.
