Dodržiavanie zásad hygieny môže ochrániť pred zavšivavením

Pred všami sa dá najlepšie chrániť dodržiavaním zásad osobnej hygieny. Deti by si v kolektívoch nemali vymieňať čiapky, šály a oblečenie a každé musí používať svoj hrebeň. Zamestnanci Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR tiež radia, aby rodičia deťom pravidelne kontrolovali vlasy.

Voš hlavová je cudzopasný hmyz, ktorý parazituje vo vlasoch, môže byť aj v obočí, vo fúzoch a v brade. Vši sa prenášajú kontaktom, preto, ak ich dieťa má, nesmie navštevovať školu alebo škôlku a musí sa liečiť. Pedikulóza, teda zavšivavenie, sa totiž prenáša kontaktom z človeka na človeka. „Voš vie plávať, teoreticky sa ňou môžete nakaziť aj v bazéne, v ktorom sa v tesnej blízkosti kúpal zavšivavený človek,“ hovorí vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR Jana Hamade. „Kontaktom možno preniesť voš aj napríklad zo slúchadiel, prípadne z tapacírovaných stoličiek a opierok, napríklad v dopravných prostriedkoch, kde sa môže ľahko prichytiť,“ dodáva.

Dezinfikujte, dezinfikujte a dezinfikujte

Aby sa nákaza nešírila v rodine, každý jej člen by mal používať liečebný vlasový prípravok, až kým sa vší a hníd úplne nezbaví. „Vši a hnidy vyčesávajte z vlhkých vlasov, smerom od pokožky až po končeky vlasov. Po každom prečesaní vlasy dôkladne prezrite a hrebeň umyte,“ radí Hamade. Nevyhnutné je podľa nej aj dôkladné vyprať posteľnú bielizeň a dezinfikovať hrebene, kefy na vlasy aj hračky. „Bielizeň perte pri čo najvyššej teplote, posteľnú bielizeň a uteráky aj vyvarte a vyžehlite. Teplota pri praní čiapok a šálov závisí od materiálu, z ktorého sú vyrobené. Na dezinfekciu použite bežne dostupné dezinfekčné prípravky,“  doplnila odborníčka.

Prevádzkovatelia škôl a ďalších zariadení pre deti a mládež nemajú povinnosť u nich zisťovať výskyt vší, avšak v prevádzkovom poriadku majú stanovený postup, ktorý musia uplatniť, ak sa vši objavia. Môže napríklad vylúčiť dieťa, u ktorého sa vyskytli, z kolektívu a upozorniť rodiča, že žiak nesmie prísť do školy zavšivavený. „Pedagogický pracovník nie je zdravotník, takže by nemal dieťaťu prehľadávať vlasy, ale usúdiť z jeho správania – často sa škriabe na hlave, je nepokojné, že ide o dieťa nakazené pedikulózou,“ vysvetľuje Hamade.

Pedikulóza nepatrí medzi povinne hlásené prenosné ochorenia, je však bežné, že sa hromadný výskyt hlási na odbor epidemiológie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Prevádzkovateľ kolektívneho zariadenia pri spracovávaní návrhu opatrení môže úrad požiadať o odbornú pomoc.