Články obsahujúce tag ekonomika

Vláda spúšťa vyplácanie skutočného 13. dôchodku za rok 2025. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR potvrdilo, že seniori dostanú dávku ešte pred Vianocami. Podľa ministra Erika Tomáša sa vyplácanie začalo dnes, 2. decembra, a potrvá do 19. decembra.

Hoci väčšina Slovákov siaha po pôžičke predovšetkým v bankách a nebankových spoločnostiach, významná časť populácie stále rieši finančné rezervy aj v rodinnom kruhu. Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry Ipsos pre Home Credit sa každý štvrtý dospelý Slovák obrátil so žiadosťou o pôžičku nad 500 eur na príbuzných alebo známych.

Majetok domácností v krajinách strednej a východnej Európy sa za posledné dve dekády výrazne zvýšil, no jeho štruktúra zostáva prekvapivo konzervatívna. Výskumná správa Investičného inštitútu UniCredit ukazuje, že väčšina domácností má stále uložené aktíva najmä v hotovosti a bankových vkladoch, čo výrazne obmedzuje ich výnosový potenciál.

Dva dni veľkých zliav sa opäť rozšírili na celý mesiac a predajcovia sa aj tento rok snažia pritiahnuť zákazníkov čo najvýhodnejšími ponukami. Obľubu Black Friday a Cyber Monday však využívajú aj podvodníci.

Zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) v gastrosektore neprinieslo očakávaný efekt. Ceny v reštauráciách a stravovacích zariadeniach, naopak, pokračovali v raste a dokonca prekonali tempo celkovej inflácie. Analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) upozorňujú, že zníženie DPH, ktoré malo spotrebiteľom priniesť lacnejšie jedlo, sa do konečných cien vôbec nepremietlo.

Slovensko by sa malo viac spoliehať na vlastné rybné hospodárstvo a domácu produkciu rýb. Apeloval na to prezident Peter Pellegrini počas slávnostného výlovu na Boheľovských rybníkoch, ktorý symbolicky otvára predvianočné obdobie. Podľa hlavy štátu je slovenská spotreba sladkovodných rýb dlhodobo na veľmi nízkej úrovni. V priemere len okolo jedného kilogramu na obyvateľa ročne, pričom bez vianočných sviatkov by bola ešte nižšia.

Slovensko sa ocitá v zložitej fiškálnej situácii. Revidované údaje Štatistického úradu SR potvrdili, že deficit verejných financií aj verejný dlh rástli rýchlejšie, než vláda pôvodne uvádzala. Podiel dlhu na HDP dosiahol za vlaňajšok 59,7 %, čo je viac ako pôvodne odhadovaných 59,3 %.

Mladí ľudia na Slovensku síce patria medzi tých, ktorí sú v Európe najmenej zaťažení nákladmi na bývanie, no len preto, že väčšina z nich sa z rodičovského domu neponáhľa odísť.

Slovensko sa aj po rokoch ekonomického rastu nedokáže vymaniť z bludného kruhu chudoby. Podľa aktuálnej správy Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR), zverejnenej pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe, žilo v roku 2024 na hranici alebo pod hranicou chudoby takmer milión ľudí, čo predstavuje 18,3 percenta populácie. Ide o najvyšší podiel od roku 2015. Odborníci varujú, že ide o systémový problém, ktorý sa prehlbuje v dôsledku rastúcich cien, slabého trhu práce a regionálnych rozdielov.

Slovensko sa nebezpečne približuje k dôchodkovej kríze, ktorej korene sú už dnes jasne viditeľné. Podľa analýzy Klubu 500, založenej na dátach z európskych štatistík, bude náš dôchodkový systém do roku 2050 čeliť priemernému ročnému deficitu na úrovni 3,8 % HDP.

September sa zaradil medzi mesiace s najvyšším počtom osobných bankrotov v tomto roku. Podľa dát spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau zbankrotovalo v deviatom mesiaci 936 dlžníkov, čo predstavuje druhý najvyšší počet v roku 2025. Od začiatku januára do konca septembra pritom osobný bankrot vyhlásilo už 6 780 obyvateľov Slovenska.

Viaceré mestá na Slovensku čelia dlhodobému trendu úbytku obyvateľstva. Podľa údajov Štatistického úradu SR, ktoré porovnal TREND za roky 1996 a 2024, klesol počet obyvateľov v niektorých mestách až o tretinu. Výnimkou nie je ani Banská Bystrica, ktorá stratila 13,5 percenta populácie, no do prvej desiatky miest s najvyšším percentuálnym poklesom sa nedostala.

Klub 500 so znepokojením prijal balík konsolidačných opatrení, ktoré včera predstavilo Ministerstvo financií SR. Už v úvode prezentácie zaznelo, že jedným z hlavných faktorov brzdiacich ekonomický rast sú vysoké ceny energií. Napriek tomu v oznámenom balíku chýbajú akékoľvek opatrenia na zníženie cien energií pre priemysel alebo na podporu konkurencieschopnosti slovenských podnikov.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) varuje, že predstavený konsolidačný balík ministra financií Ladislava Kamenického zatiaľ nemožno považovať za dostatočne transparentný ani realistický. Dôvodom je predovšetkým chýbajúca špecifikácia výdavkových opatrení, ktoré podľa rezortu financií majú priniesť úspory vo výške 1,3 miliardy eur.

Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v júli bez práce 21-tisíc ľudí do 25 rokov, čo znamená, že približne každý siedmy absolvent strednej či vysokej školy sa nedokáže zamestnať. Miera nezamestnanosti mladých dosiahla 15,6 %, teda viac než je európsky priemer na úrovni 14,4 %, vyplýva z dát Eurostatu. Slovensko sa tak ocitá v skupine menej úspešných krajín, približne na úrovni Bulharska.

Slovenský štát si opäť musí priznať, že príjmy z transakčnej dane sú ďaleko od pôvodných očakávaní. Kým pôvodne sa počítalo s tým, že tento nový odvod prinesie do rozpočtu vyše 575 miliónov eur, v lete ministerstvo financií znížilo očakávania na 420 miliónov. Ani táto suma sa však nenapĺňa.

Slovenské rodiny budú musieť aj tento rok pri nákupe školských pomôcok siahnuť hlbšie do vrecka. Podľa prieskumu cien, ktorý porovnal modelový nákup nezľavnených potrieb z augusta 2024 a 2025, sa náklady zvýšili v priemere o viac než 16 percent. Kým vlani vyšla kompletná výbava žiaka na necelých 150 eur, tento rok sa suma vyšplhala už nad 170 eur.

Slovenské združenie pre značkové výrobky varuje, že prípadné zvýšenie DPH na vybrané potraviny a nápoje bude tvrdým zásahom do peňaženiek spotrebiteľov a zároveň hrozbou pre stabilitu domácej výroby.

Každé leto prichádzajú na pracovný trh tisíce čerstvých absolventov, prevažne z generácie Z, teda ľudí narodených medzi rokmi 1996 a 2012. Podľa Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) ich nástup sprevádzajú očakávania, ktoré mnohých zamestnávateľov prekvapia a nútia firmy prehodnotiť svoje fungovanie, komunikáciu a ponuku benefitov.

Od začiatku roka 2026 sa minimálna mzda na Slovensku zvýši zo súčasných 816 eur na 915 eur. Znamená to medziročný nárast o takmer 100 eur, teda viac než 12 %. O zmene v pondelok informoval po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD).