Tragédia v Prešove: Mohli hasiči urobiť viac?
Pred týždňom zasiahla celé Slovensko tragická správa. Výbuch plynu na Mukačevskej ulici v Prešove si vyžiadal sedem životov, jeden človek je nezvestný, o strechu nad hlavou prišli desiatky rodín… Hasiči, ktorí sa zúčastnili na záchrannej akcii, vyhodnotili zásah po ničivej explózii ako doteraz najzložitejší, aký museli na Slovensku riešiť.
Dalo sa pre záchranu životov a majetku urobiť viac? Sú na podobné udalosti príslušné zložky dostatočne vybavené?
Na hranici rizika
Podľa slov Petra Kovalíka z Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Prešove sa na zásahu podieľalo 117 profesionálnych hasičov, ktorí mali k dispozícii 50 kusov najrôznejšej techniky a 27 ich kolegov z dobrovoľných hasičských zborov so siedmimi kusmi techniky. Ako sme už čitateľov denníka KOŠICE:DNES informovali, boli medzi nimi aj ôsmi košickí hasiči s piatimi vozidlami. Pomáhali pri likvidácii ohňa, ale najmä s pomocou vysokozdvižnej plošiny pri záchrane obyvateľov bytovky.
Na sociálnych sieťach sa objavilo množstvo kritických hlasy na činnosť hasičov, ktoré poukazujú na údajné chyby pri zásahu. Príslušníci HaZZ tvrdia, že urobili všetko, čo bolo v daných podmienkach možné na hranici únosného rizika.
[article slug=”pavol-nereca-slovensko-nezazilo-podobny-zasah-hasicov-po-vybuchu”][/article]Dvaja odmietli rukáv
Ako zdôraznil veliteľ zásahu Peter Bartoš, podmienky priamo na mieste dovoľovali len tak-tak nájsť miesto, kde mohli rozložiť a použiť vysokozdvižné plošiny na záchranu ľudí z bloku. Priestor pre rozloženie automobilovej výškovej techniky musí mať podľa informácií z Prezídia HaZZ dostatočne pevný povrch, aby nedošlo k prepadnutiu stabilizačných pätiek a následnému prevráteniu, musí mať tiež dostatočne širokú a dlhú nástupnú plochu.
„Požiar bol najsilnejší na vrchných poschodiach, preto sme sa najprv sústredili na záchranu ľudí, ktorí sa tam nachádzali. Zásah s pomocou vrtuľníkov neprichádzal do úvahy. Vrtuľníky by totiž ešte zhoršili oheň, preto som rozhodol, že nebudú použité. Ľudí sme dostávali dolu pomocou evakuačného rukáva. Ten sa v priebehu záveru zásahu vplyvom sálavého tepla poškodil, no podarilo sa pomocou neho dostať dolu 20 ľudí. Dvaja doň však odmietli nastúpiť, tak sme ich dostali do bezpečia v koši plošiny,“ opísal priebeh záchranných prác P. Bartoš.
Celkovo sa podarilo evakuovať zo zničenej bytovky 39 obyvateľov, väčšinou starších ľudí, ktorí boli v piatok napoludnie doma.
V Košiciach pripravení
Ako nás z Prezídia HaZZ ubezpečili, košickí hasiči sú plne pripravení na vykonanie každého zásahu tak, ako im to ukladá zákon. V súčasnosti disponujú najmodernejšou dostupnou hasičskou technikou. Keďže v Košiciach sú okrem vežiakov na sídliskách aj netypické budovy, napríklad veže biznis centier na Štúrovej ulici, hotel Hilton či veža v Auparku, veľmi dôležitá by bola pri prípadnom zásahu a záchrane ľudí najmä výšková technika.
Podľa prezidiálnych informácií môžu v súčasnosti košickí hasiči nasadiť na zásah vo výškach dva autorebríky a jednu výškovú plošinu. Jeden z rebríkov dosiahne pri ideálnych podmienkach do výšky 30 metrov, druhý s košom do výšky 40 metrov. Ten je vybavený najrôznejšími elektronickými bezpečnostnými systémami, ktoré situáciu neustále vyhodnocujú a potrebné parametre zobrazujú na displeji ako v kabíne, tak aj v koši.
Ako zdôraznil na tlačovej besede v Bratislave prezident HaZZ Pavol Nereča, pri prípadnom zásahu sa za dobrých podmienok dajú využiť aj vrtuľníky. Na východ by síce mohli letieť tie, ktoré patria do letky HaZZ z Bratislavy, bližšie to však majú vrtuľníky z Prešova, na ktorých už v súčasnosti cvičia aj hasičskí piloti.
Nafukovacie vaky, prípadne plachty, do ktorých by bezpečne ľudia z vyšších poschodí mohli skočiť, naši hasiči nemajú. Pre prípad potreby je však k dispozícii evakuačný rukáv, aký poslúžil k záchrane dvadsiatky ľudí z horiacej bytovky v Prešove.
Plyn je médiom slúžiacim v bežnom živote najmä na vykurovanie a varenie. História jeho používania sa na Slovensku datuje ešte do polovice 19. storočia, keď sa začal využívať v Bratislave takzvaný svietiplyn. Išlo o plyn, ktorý sa vyrábal z uhlia a spočiatku sa využíval najmä na osvetlenie ulíc v plynových lampách. Postupne sa začal využívať aj na vykurovanie v priemysle a v rôznych spotrebičoch v domácnostiach.
Košice boli druhým slovenským mestom, kde sa svietiplyn vyrábal. Jeho nevýhodou bola skutočnosť, že bol toxický a pri nadýchaní spôsoboval otravu ohrozujúcu život. Preto sa v päťdesiatych rokoch začal najmä v domácnostiach nahrádzať iným plynom, propán-butánom dopravovaným v kovových tlakových fľašiach, ľudovo nazývaných plynové bomby. Najdôležitejšie však bolo napojenie na plynovody, v ktorých sa k nám začal dopravovať zemný plyn z vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Podľa údajov zo Slovenského plynárenského podniku bolo v roku 1970 napojených na Slovensku na propán-bután 102 454 odberateľov, na zemný plyn 125 345 odberateľov a na svietiplyn 80 434 odberateľov. Postupne prevládlo s rastom plynových rozvodov úplne používanie zemného plynu.
Keďže zemný plyn je bez zápachu, pridávajú doň takzvaný odorizačný plyn, ktorý ľudí hneď upozorní na jeho únik. Jeho nevýhodou je vysoká explozívnosť.
Plyn zabíjal aj pred 45 rokmi
Tragická udalosť z mikulášskeho piatka v Prešove je bezpochyby následkom úniku plynu, ktorý vybuchol v bytovom dome. Uniknutý plyn však v najväčších mestách východu zabíjal aj v minulosti.
Pamätníci v metropole Šariša si ešte pamätajú na strašnú udalosť, ktorá sa odohrala na Zápotockého ulici v blízkosti železničnej trate 13. júna 1974. Ulicu práve vtedy plynofikovali. Okolo pol štvrtej popoludní, keď sa ľudia vracali z práce domov, sa ozvala silná detonácia a časť jedného z blokov sa doslova zrútila. Z trosiek vytiahli deväť tiel bez života.
Vyšetrovanie ukázalo, že pri oprave plynovodu robotníci odflákli jeden zvar, z ktorého sa plyn teplovodom dostal do krytu civilnej obrany pod blokom. Štyria z pracovníkov pridruženej výroby družstva v Kokošovciach, ktorí práce vykonávali, boli odsúdení.
Zabudli na jednu rúru
Košičania si zasa pamätajú na 21. december v roku 1983, keď výbuch zdemoloval vchody číslo 14 a 16 na Ulici pokroku na sídlisku Terasa. Pri nešťastí zahynulo 14-ročné dievča, ktoré zasypali zrútené panely. Viacero ľudí sa priotrávilo splodinami horenia. Ľudia z bytovky sa po niekoľkých dňoch dozvedeli, že robotníci pri výmene plynových rozvodov zabudli na jednu rúru v technickom prízemí. Tam začal unikať plyn. Únik aj nahlásili, ale opraviť to už nestihli.
Najviac poškodené boli dolné podlažia. Pamätníci udalosti spomínajú, že mesto sa o 30 rodín, ktoré prišli o strechu nad hlavou, okamžite postaralo. Už na druhý deň dostali výmery na nové byty na Sídlisku KVP. Väčšina z nich tam po oprave poškodenej bytovky po rokoch aj ostala.
Explózia na Obchodnej
Ľudia v Košiciach majú v živej pamäti najmä udalosť, ktorá sa stala v bloku na Obchodnej ulici na sídlisku Terasa 8. apríla minulého roku okolo pol desiatej večer. V byte na štvrtom poschodí explodoval tiež plyn. Pri výbuchu zahynul 92-ročný majiteľ. Štyria ľudia skončili po nadýchaní splodín horenia v nemocnici.
Zápach plynu cítili obyvatelia už niekoľko minút pred samotným výbuchom. Na miesto vyslali pohotovostného technika, no ten už zasiahnuť nestihol. Všetky byty však boli neobývateľné a rodiny z nich museli na dlhé mesiace prichýliť príbuzní alebo známi. Ponuku mesta na náhradné ubytovanie nevyužil nikto z obyvateľov zničeného vchodu.
Čítajte aj:
- Po výbuchu v prešovskej bytovke začnú s postupnou demontážou jej vrchných poschodí
- Slováci ukázali veľké srdce. Ľuďom z Prešova prispeli státisícmi eur
- Obyvatelia z bytovky postihnutej výbuchom dostanú nové doklady zadarmo
- Tragédia v Prešove! Počet obetí po výbuchu v bytovke stúpol na päť
- Do Prešova prúdi pomoc aj z Košíc
- Trojica obvinených pôjde pre výbuch v prešovskej bytovke do väzby
