17.08.19

Na Alžbetinej sa slávilo aj strieľalo

Foto: Jozef Jarošík
Vargová
Jana Vargová
redaktorka
Zdieľať:

„Amerika“ bola pred viac ako 150 rokmi pre Európanov veľkou neznámou. Našli sa ale odvážlivci, ktorí z presvedčenia alebo nútene, s vidinou lepšieho života, opustili starý kontinent. Jedným z nich bol aj košický obchodník Andrej Gallik, ktorý sa zúčastnil vojny Severu proti Juhu.

Na jeho život si zaspomínali nadšenci zo spolku S.A.M.O.V. V dobových uniformách tomuto Košičanovi odhalili pamätnú tabuľu na Alžbetinej 16 v Košiciach. Na jeho počesť „vystrelili“ z dobových zbraní aj ohlušujúce salvy.

reklamná správa

Chýba vám zub a odvaha sadnúť si do kresla?

Implantáty nahradia chýbajúce zuby na 100%. Kvalitný materiál a precízna práca sú základom úspechu.

Zistite viac


Prišiel aj Tibor Garay, starosta z obce Brzotín, kde sa Gallik narodil. Povedal, že je hrdý na rodáka z ich obce a zároveň položil venček k pamätnej tabuli.
Väčšina prítomných sa potom odobrala do Čermeľa, kde sa zúčastnili bitky o Fort Morgan.


Foto: Jozef Jarošík

 

Kto bol Andrej (Ondrej) Gallik?
Syn zemana, bývalého vojaka napoleonských vojen a majiteľa želiarskeho hámru Samuela Gallika, sa narodil sa 28. novembra 1815 v gemerskej obci Brzotín. Po štúdiách v Rožňave a Levoči prišiel do Košíc, kde bol od roku 1843 spoločníkom Jána Samuela Schmidta, obchodníka so súknom, textilom a koreninami. Keď v roku 1848 vypukla uhorská revolúcia, vstúpil do radov košickej národnej gardy ako dôstojník jazdectva. Bojoval vo viacerých bitkách a bol priamym svedkom kapitulácie revolučných vojsk pri Világosi. Aby sa vyhol perzekúciám, zanechal doma ženu Annu s deväťročným synom Gejzom, a po strastiplnom putovaní došiel do Francúzska. Starý kontinent opustil vo februári 1856, keď na palube plachetnice Erickson zamieril do USA.
V Amerike sa Andrej Gallik usadil v meste Cincinnati, v štáte Ohio. Živil sa ako drevorubač a robotník, neskôr si v Daytone otvoril vlastnú šermiarsku školu. Popritom, ako potulný obchodník, predával cigary. Keďže sa mu nedarilo a prišiel o väčšinu úspor, zlákala ho vrcholiaca zlatá horúčka v Austrálii. Stal sa námorníkom a odcestoval na Nový Zéland. Precestoval celú Austráliu, ale na rozprávkovú zlatú baňu nenarazil. Pásol ovce a živoril v tehelni v Melbourne.
Zásadný obrat v jeho živote nastal v roku 1861, keď vypukla Americká občianska vojna. Vrátil do Cincinnati a zaumienil si, že so skúsenosťami bývalého dôstojníka z čias uhorskej revolúcie, vstúpi do americkej armády. Stalo sa tak na strane Únie, teda Severu, 2. októbra 1861. Zaradili ho do 58. pešieho pluku z Ohio s prevažne nemecky hovoriacimi vojakmi. Už v januári 1862 ho povýšili do hodnosti kapitána roty A, ktorej regrutáciu osobne viedol. 
Bojoval pod velením slávneho generála U. S. Granta a podľa vlastnej biografie si v boji počínal veľmi udatne. Zúčastnil sa tých najkrvavejších bojov občianskej vojny, niekoľkokrát sa ocitol tvárou tvár smrti. V boji ho zranili a v 47 rokoch sa dostal do južanského zajatia. Dostal sa z neho v apríli 1863, pri výmene zajatcov. Ešte s barlami sa vrátil k pluku, ktorý v tom čase brázdil na pancierových delových parníkoch rieky Mississippi a Yazoo. Pridelili ho na parník Mound City, ktorému sám velil. Po strastiplných týžňoch plavby sa opäť presunul k pozmeným silám a bol aj pri dobytí kľúčového mesta Vicksburg Severanmi v lete 1863.
V auguste 1863 bol kapitán Gallik už nielen veliteľom roty či lode, ale celého pešieho pluku. Bolo to preňho obrovské uznanie a nepochybne i odmena za skvelé vojenské výsledky. Jeho najvyššou dosiahnutou vojenskou métou bola hodnosť majora 58. pešieho pluku z Ohio, ktorú získal 20. októbra 1864. Pri svojom pluku ostal až do konca vojny a oficiálneho vyradenia z vojenskej služby. 
V máji 1881, vo veku 66 rokov, sa Gallik rozhodol vrátiť do vlasti. Posledné roky svojho života prežil v Košiciach u svojho syna Gejzu. Zomrel 18. júna 1885. Na jeho poslednej rozlúčke, na starom evanjelickom cintoríne, sa zišiel mnohopočetný dav. Smútočný prejav predniesol jeho spolubojovník z čias uhorskej revolúcie a zakladateľ strednej priemyselnej školy v Košiciach Jozef Szakkay. 
(Zdroj: Mgr. Tomáš Ondrejšík, Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach) 
Foto: Jozef Jarošík
Foto: Jozef Jarošík

 

Newsletter

Prihláste sa na odber newslettra a odoberajte novinky z KOŠICE:DNES

Váš osobný údaj (e-mail) bude spracovaný podľa zásad ochrany osobných údajov, ktoré vychádzajú zo slovenskej a európskej legislativy. Stlačením tlačidla dávate súhlas so spracovaním pre zasielanie našich e-mailových noviniek (nové články, reklamné správy) po dobu max. 5 rokov. Svoj súhlas môžete kedykoľvek zrušiť cez tlačítko "odhlásiť sa z newslettra" v každom e-maile.

Diskusia

Používaním stránok KOŠICE:DNES.sk súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.Viac info

súhlasím