Európska štúdia ukázala, kde sa najviac šíria dezinformácie na sociálnych sieťach
Prvé rozsiahle, vedecky podložené meranie štrukturálnych ukazovateľov dezinformácií naprieč šiestimi veľkými online platformami zverejnilo európske konzorcium vedené organizáciou Science Feedback v spolupráci s partnermi Demagog.sk, Newtral, Pravda, Check First a Universitat Oberta de Catalunya (UOC).
Zistenia odhaľujú výsledky zo štyroch krajinách EÚ a môžu pomôcť posúdiť, ako platformy plnia svoje povinnosti podľa zákona o digitálnych službách (Digital Services Act, DSA). Štúdia skúmala približne 2,6 milióna príspevkov s celkovým počtom zobrazení približne 24 miliárd. Zamerali sa pritom na platformy Facebook, Instagram, LinkedIn, TikTok, X/Twitter a YouTube vo Francúzsku, Poľsku, na Slovensku a v Španielsku. Štúdia poskytuje informácie o tom, do akej miery sú platformy priepustné voči dezinformáciám, aký vplyv majú ich šíritelia v porovnaní s dôveryhodnými zdrojmi, aký je ich multiplatformový obsah a či zo šírenia nepravdivého obsahu majú finančný prospech. O výsledkoch informoval Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť.
Štúdia sa pri zisťovaní zameriavala na päť kľúčových tém, a to vojna na Ukrajine, klíma, zdravie, migrácia a lokálna politika. Pripravené je aj druhé meranie, ktoré by malo prebehnúť začiatkom roku 2026. Cieľom je sledovať vývoj v čase. Hlavný autor štúdie a riaditeľ Science Feedback Emmanuel Vincent upozornil, že zavádzajúci obsah nie je na sociálnych sieťach iba zanedbateľonou odchýlkou. „Na TikToku približne každý piaty príspevok (vážený podľa počtu zobrazení) na témy verejného záujmu obsahuje misinformáciu (pozn. SITA – nepravdivá informácia, ktorej šíriteľ je presvedčený o jej pravdivosti a jeho úmyslom nie je ňou uškodiť) alebo dezinformáciu. Na Instagrame, YouTube, X a Facebooku ide približne o každý desiaty príspevok a na LinkedIne o približne dve percentá. Prípad LinkedInu pritom ukazuje, že je možné navrhnúť systémy tak, aby dezinformácie neboli odmeňované vyššou viditeľnosťou,“ priblížil Vincent.
Veronika Jursová Prachárová, riaditeľka Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, pod ktorú spadá projekt Demagóg.sk, upozornila, že v porovnaní s ostatnými krajinami sa na Slovensku najviac objavovali misinformácie na Tiktoku a Facebooku. Ako inštitút vysvetlil, podľa rámca systémových rizík v DSA musia platformy preukázať, že aktívne zmierňujú riziká v súvislosti s dezinformáciami na svojich službách. Najviac spoľahlivou cestou k tomu je dodržiavanie Kódexu správania proti dezinformáciám. „Vzhľadom na nedávne útoky Trumpovej administratívy voči DSA však zostáva otvorenou otázkou, do akej miery sú platformy stále odhodlané bojovať proti dezinformáciám na svojich sieťach,“ podotkol inštitút. Štúdia pritom prišla s doposiaľ najjasnejšou odpoveďou na to, ako sa v skutočnosti platformám darí plniť požiadavky DSA v súvislosti s dezinformáciami.
Výsledky štúdie odhalili, že platformou s najvyšším výskytom misinformácií a dezinformácií je TikTok, kde 20 percent príspevkov na témy verejného záujmu obsahuje nepravdivé či zavádzajúce informácie. Najlepšie je na tom aktuálne LinkedIn, kde majú dezinformácie len dvojpercentný podiel. Ak sa berie do úvahy aj závadný obsah, akými sú napríklad nenávistné prejavy a hraničný obsah, ktorý podporuje dezinformačné naratívy, tak najhoršie sú na tom sociálne siete TikTok a X/Twitter, ktoré pochodili s ich výskytom na úrovni 34 a 32 percent. Zo štúdie ďalej vyplynulo, že účty, ktoré šíria dezinformácie, majú väčší dosah a interakcie než dôveryhodné zdroje. Pri rovnakom počte sledovateľov majú viac zobrazení a pod príspevkami viac reakcií. Toto pritom platí pre všetky skúmané platformy okrem LinkedInu.
(SITA,kv)
Odporúčané články
Pred Nežnou revolúciou sme na väčšinu tovarov a služieb robili dlhšie, dožívali sme sa menej rokov a výrazný rozdiel je aj v ponuke, z ktorej si môžeme vyberať. Napriek tomu prežíva mýtus, že dnes sa žije horšie než v roku 1989.
Pečené kura na masle patrí medzi najobľúbenejšie klasiky slovenskej kuchyne. Kombinácia jemného mäsa, voňavého masla a korenín vytvára dokonale šťavnaté a chrumkavé jedlo, ktoré poteší každého milovníka domácej kuchyne. Tento tradičný recept ponúka jednoduchú prípravu a možnosť voľby prílohy – či už uprednostníte nadýchanú ryžu, alebo klasické varené zemiaky.
Návrat do práce po materskej či rodičovskej dovolenke pre mnohé Slovenky znamená nielen osobnú, ale aj ekonomickú výzvu. Podľa prieskumu 365.bank sa až takmer polovica žien po návrate do zamestnania ocitá na rovnakej platovej úrovni ako pred odchodom na materskú, no tretina zarába menej. Vyšší príjem po návrate uviedlo len 15 % opýtaných.
