Na Alžbetinej prežil mladosť aj významný maliar Leopold Horovitz

Na frekventovanej Alžbetinej ulici žili v minulosti šľachtici, mešťanostovia, zámožní právnici, lekári, krčmári, obchodníci, významní košickí umelci i obyčajní smrteľníci. Aj dnes pokračuje náš výlet do vzdialenej i nedávnej minulosti živej košickej tepny, do histórie budov, ktoré ju dodnes krášlia a dotvárajú jej atmosféru. 

Dom v strede pravej časti pohľadnice z roku 1903 (štvrtý sprava) má dnes číslo 20. Pôvodne tu stáli dve stredoveké budovy, z ktorých jednu (zo západnej strany) vlastnila okolo roku 1600 bohatá Žofia Tittili. Mimochodom, jej náhrobník sa nachádza v stene Urbanovej veže…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol., s. r. o., v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Majiteľom menšieho domu zo západnej časti bol v roku 1790 Adam Zelnik, ale už pred rokom 1800 sa jeho vlastníkom stal zeman Martin Majoroš. Po roku 1840 bol jeho vlastníkom Juraj Sedlický a okolo roku 1860 klobúčnik Štefan Kovalkovics st. 

Noví vlastníci oboch domov, Štefan Kovalkovics ml. a Ján Szabó, pristúpili v roku 1893 k spojeniu nehnuteľností. Rekonštrukciou vznikla terajšia eklektická budova s päťosovou fasádou. V jej strede je nika tvoriaca balkón s pekným zábradlím. V roku 1908 sa majiteľom budovy stal inžinier Emil Polinszky, prednosta Štátneho stavebného úradu  v Košiciach, ale už v roku 1911 ju kúpil lekár Emil Sidlauer.  Od roku 1993 je v dome Múzeum Vojtecha Löfflera, ktoré slúži hlavne prezentácii výtvarného umenia.

Nižší štvorosový dom, druhý sprava (č. 24), má stredoveký pôvod s krížovými klenbami na prízemí. V polovici 18. storočia bol jeho majiteľom barokový sochár Jozef Hartmann, autor známej sochy sv. Floriána, ktorá dnes stojí v predsieni južného portálu Dómu sv. Alžbety. V roku 1820 bol majiteľom obchodník so železom František Hautzinger. Od konca 50. rokov budovu vlastnil František Faraisz a po roku 1867 Abrahám Weisz. Koncom 80. rokov patrila Júliusovi Grachovi a až do roku 1914 jeho žene Márii. V roku 1926 sa majiteľom stal Alexander Kemény a jeho žena Jozefína, ktorej patril až do roku 1948. Na prízemí v čase vzniku pohľadnice bolo „francúzske“ dámske krajčírstvo Henricha Wachsa a od roku 1940 predajňa tabaku Alexandra Kalinovicsa.

Budova na pohľadnici úplne vpravo (č. 26) je jednou z najkrajších na Alžbetinej ulici. Stál tu pôvodne stredoveký meštiansky dom, ktorý v druhej polovici 18. storočia získalo mesto Košice a zriadilo tu hostinec známy pod názvom U troch ruží. V 30. rokoch tu otvorili hotel, ktorý zavreli po roku 1850, posledným hotelierom bol Gustáv Strasser. 

Potom boli v nehnuteľnosti zriadené byty. V jednom z nich býval veľkoobchodník s vínom Herman Horovitz. Svoju mladosť tu prežil aj jeho syn, neskôr v európskom meradle uznávaný výtvarník, maliar – portrétista Leopold Horovitz. V roku 1899 kúpil dom bohatý obchodník s textilom Jozef Szemann a na jeho mieste v roku 1900 postavil bohato zdobenú neobarokovú budovu, kde sa nad honosným portálom vyníma kovaný balkón. V oblúku nad balkónom je monogram „JS“ majiteľa domu. Pekne upravené je aj secesné dvorné krídlo a kamenná dlažba nádvoria po celkovej oprave domu uskutočnenej po roku 1990. Ešte v 90. rokoch boli na štíte strechy tri kovové ruže, ktoré symbolizovali minulosť tohto miesta. 

Po roku 1930 kúpil dom bohatý obchodník s módnym tovarom Ignác Roth a vlastnil ho do 50. rokov. Po roku 1945 bola na prízemí okrem iných predajní cukráreň Alexandra Barcsa a od roku 1950 aj predajňa potravín. 

Z pohľadnice je zrejmé, že ulica mala už v roku 1903 kvalitnú kamennú dlažbu a asfaltové chodníky. 

Čítajte aj: 

• Majitelia viacerých domov na Alžbetinej zahynuli počas holokaustu
• Na Alžbetinej žil aj americký generál a dobrodruh Gejza Gallik
• Na Alžbetinej ulici žili významné šľachtické rodiny
• Na Alžbetinej bola vychýrená predajňa cukríkov a čokolády
• Alžbetina ulica bola od nepamäti rušnou tepnou mesta