Na výstavbu gréckokatolíckeho chrámu prispel aj gróf Dionýz Andrássy

V dnešnej časti nášho seriálu budeme pokračovať v popise Gréckokatolíckemu chrámu Narodenia Presvätej Bohorodičky na Moyzesovej ulici.

V dnešnej časti nášho seriálu budeme pokračovať v popise Gréckokatolíckemu chrámu Narodenia Presvätej Bohorodičky na Moyzesovej ulici.

Kostol pôvodne postavený v novorománskom slohu nebol úplne ukončený a jeho veže pre nedostatok financií boli vybudované až v roku 1896. Na ich dostavbu zásluhou správcu svojho majetku a člena košickej gréckokatolíckej farskej rady Michala Hodinku prispel značnou sumou 6 000 forintov mecén umenia, gróf Dionýz Andrássy, majiteľ hradu Krásna Hôrka. Ďalších 8 000 forintov sa podarilo získať zo zbierok veriacich.

Stavbu začali 28. mája 1896, podieľali sa na nej aj kamenársky a tesársky majster Štgefan Bresztovics a klampiarsky majster Ján Vozár. Umeleckú sochársku a kamenársku výzdobu riešil sochár Andrej Basó. Slávnostné posvätenie veží siahajúcich do výšky 18 metrov a osadenie trojitých krížov na ich kupoly sa uskutočnilo 18. augusta 1896…

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

[ad][/ad]

Pôvodné zvony z roku 1898 ulial zvonolejár Ferenc Egry z mestečka Kis-Ugocsa. Veľký zvon vážil 973 kg a kostolu ho venoval Ladislav Orosz s manželkou, preto ho nazvali „Ladislav“. Stredný zvon vážiaci 694 kg, zvaný „Mária“, bol odliaty z darov veriacich. Malý zvon vážil 342 kg a odliali ho na pamiatku sv. Juraja mučeníka z prostriedkov Juraja Hegedüsa a jeho manželky Márie. Do južnej veže inštalovali 19. apríla 1900 najväčší, 1 260 kg vážiaci zvon „sv. Ondrej“. Jeho výrobu financoval Ondrej Csarni z Ťahanoviec s manželkou Máriou a ulial ho zvonolejár Friedrich Hönig z Aradu.

V roku 1916 na vojnové účely zrekvírovali zvony „Mária“ a „Ladislav“ a v roku 1928 ich nahradili zvony „sv. Mikuláš“ a „sv. Panny“ z dielne bratov Buchnerovcov. V roku 1944 nemeckí vojaci odvliekli najväčší zvon „sv. Ondrej“ a zvon „sv. Juraj“. Zostali iba dva zvony v severnej veži z roku 1928.

Snímka z roku 1906 zachytila vnútornú úpravu kostola ešte z jeho najstarších čias. Pôvodné nástenné maľby interiéru od akademického maliara Štefana Hegedüsa boli v roku 1910 premaľované cirkevným maliarom Rudolfom Oroszom. Vnútorné steny pôvodne vymaľoval Jozef Király. Svätyňu s päťuholníkovým záverom od lode chrámu oddeľuje štítový drevený dvojpodlažný ikonostas z roku 1901, ktorý vyhotovil košický rezbár a sochár Juraj Urr. V dolnom páse sú štyri hlavné ikony. V strednom páse v strede dominuje obraz Poslednej večere. Bočné nadstavce tvaru trojuholníka majú v oválnych kartušiach podobizne dvanástich apoštolov. Maľby na ikonostase sú dielom Michala Deymeka a Konštantína Urbana z Ľvova. Kazateľnica s baldachýnom (vľavo) je tiež dielom Juraja Urra z roku 1901. Pred ikonostasom sú po stranách drevené spovednice z tmavého dreva, zapustené do obvodového muriva, ktoré zhotovil Štefan Markovics. Mozaiková žulová podlaha je dielom talianskeho majstra Domenica Briera. Drevené lavice zo smrekového dreva zhotovili stolárski majstri Ján Magács a František Szignárovits. Tie, ktoré stáli naproti sebe priečne pred ikonostatom, dnes už neexistujú.

Kostol bol gréckokatolíkom po násilnom zrušení ich cirkvi v roku 1950 odňatý a pridelený pravoslávnej cirkvi. Gréckokatolíci ho mohli opäť užívať od roku 1968, kedy bola ich cirkev opäť povolená, neskôr im bol vrátený aj chrám, ktorý je od roku 2008 aj sídelnou Katedrálou apoštolského eparchu.

Pôvodne bol v kostole iba jeden hlavný oltár vo svätyni. Neskôr pribudli na južnej i severnej strane lode chrámu dva oltáre od prešovského sochára Juraja Neviczkého. Na južnej strane oltárny obraz z roku 1926 znázorňuje Božské Srdce Ježišovo. Jeho autorom je košický maliar Elemír Halász-Hradil. Na severnej strane oltárny obraz znázorňujúci Svätú Rodinu je z roku 1932 a jeho autorom je prešovský maliar Mikuláš Jordán. Oltár zachytáva aj pohľadnica z roku 1933.