Nová pandémia dezinfomácií, ako im nenaletieť?
Dôveryhodnosť v alternatívne portály, poplašné správy, polopravdy a trend neoverovania informačných zdrojov. To sú hlavné príčiny zlyhania jednotlivcov v prijímaní a poskytovaní informácií, ktoré nás dennodenne obklopujú.
Primárne získavajú ľudia informácie z televízie a následne zo sociálnych sietí. Podľa generálneho riaditeľa O2, Igora Tótha, dôveruje alternatívnym médiám takmer pätina ľudí. Naletieť hoaxom a nepravdivým informáciám môžu aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Nedá sa teda vymedziť skupina ľudí, ktorá je v tejto problematike najovplyvniteľnejšia a môže zasiahnuť naozaj každého.

Čo sú to dezinformácie?
Je to cielene klamlivá informácia s cieľom manipulovať mienku spoločnosti. Môže byť tiež nástrojom hybridnej vojny medzi jednotlivými štátmi alebo aj inými subjektami, akými sú napríklad politické strany. Laicky, sú to sfalšované správy, ktoré nie sú založené na faktoch ani pravde. Často sa stáva, že sa nepravdivé informácie šíria niekoľkonásobne rýchlejšie, než tie pravdivé.
Šíria sa najmä vtedy, keď sú ľudia v strese a pod inými negatívno-emočnými vplyvmi. Vtedy sa stáva to, že nevedia komu a čomu veriť.

V súčasnosti sa na Slovensku objavuje akási opozícia k faktom. Je na to niekoľko dôvodov. Domáca spoločnosť je čoraz skeptickejšia, čo potvrdzuje aj nedôveryhodnosť v štátne inštitúcie. Inovácie a progres, ktorý ľudstvo v druhej dekáde 21. storočia posúva vpred, je pre mnoho konzervatívnych ľudí ťažko stráviteľný. Tradície, strach z nepoznaného, a neustály informačný tok je pre všeobecný ľud ťažko prijateľný, tak spoločnosť hľadá ľahké riešenia na ťažké otázky, situácie a problémy.
Odporúčané články
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Rezidentské parkovanie sa na sídlisku KVP od 1. marca nezavedie. Poslanci mestského zastupiteľstva svojim hlasovaním vyšli v ústrety petícii 1600 obyvateľov a ďalších nespokojných občanov, ktorí spochybnili pripravenosť mestskej časti spustiť nový systém. Pre tých, ktorí si už rezidentské karty na sídlisku KVP zakúpili, pripravuje Mesto Košice možnosť vrátenia peňazí alebo posunutia začiatku platnosti karty na nový termín.
Kamil Šaško navštívil Detskú fakultnú nemocnicu Košice, kde sa oboznámil s aktuálnym stavom stavebných úprav pripravovaného pracoviska magnetickej rezonancie pre detských pacientov. Počas návštevy absolvoval prehliadku priestorov budúceho pracoviska a s vedením nemocnice rokoval aj o ďalších investičných projektoch, ktoré majú podporiť rozvoj pediatrickej zdravotnej starostlivosti na východnom Slovensku.