Prvorepublikovú lipu máme aj v Košiciach
Lipa malolistá vo dvore na Letnej ulici má výnimočný historický rozmer.
Vysadili ju totiž pred takmer sto rokmi na počesť vzniku prvej Československej republiky. Zistil to občiansky aktivista Martin Konečný, ktorý sa zapojil do iniciatívy Stromy svobody.
Je to český projekt, ktorého cieľom je nájsť stromy, ktoré boli vysadené v rokoch 1918, 1919, ale i neskôr ako pripomienka na zrod spoločného štátu Čechov a Slovákov.
[ad][/ad]Bývali tu Česi
„Bytové domy v tejto štvrti boli postavené v roku 1924. Slúžili železničiarom Československých železníc. Mnohí z nich boli Česi a oni si tento dvor skrášlili takouto lipou ako známym národným symbolom,“ hovorí Konečný.
Kampaň Strom svobody má pripomínať korene, na ktorých vyrástla Československá republika a naša demokracia. „Stromy slobody sa sadili od roku 1918 a neskôr pri významných historických míľnikoch. Sú to také živé pripomienky všetkých významných udalostí československej histórie,“ približuje David Kopecký, PR manažér iniciatívy Stromy svobody. Projekt by mal pomôcť vyhlásiť stromy za chránené alebo získať peniaze na ich odborné ošetrenie. Lipa na Letnej je zatiaľ v dobrom stave. Obyvatelia „Malej Prahy“, ako túto obytnú štvrť v Košiciach nazývajú, sa poskladali na ošetrenie kôry stromu poškodenej autom.
Jediná v Košiciach
Poslanci Starého Mesta financovali osadenie lavičky okolo celého kmeňa. Ľudia si môžu na nej odpočinúť, zároveň chráni túto dominantu dvora pred poškodením.
Lipa na Letnej ulici je zatiaľ jediná v Košiciach, ktorá bola označená ako strom slobody. V Košickom kraji sú ešte dve, v Medzeve a v Ruskove. Na celom území bývalého Československa sú ich tisíce.
[ad2][/ad2]Symbolizujú vznik Československej republiky. Do výsadby v roku 1918 a neskôr sa zapojili starostovia, žiaci, členovia miestnych spolkov. Stromy boli ovešané stuhami, spievala sa hymna, ku koreňom sa ukladali pamätné listy. Sadili sa aj v rokoch 1945 či 1968, vždy, keď si ľudia chceli pripomenúť význam slobody a demokracie. Iniciatíva Stromy svobody chce pri príležitosti stého výročia vzniku prvej republiky vysadiť ďalšie lipy. Zapojiť sa môže ktokoľvek. Informácie o tejto aktivite nájdete na stránke stromysvobody.cz.
(ŠIC)
[ad3][/ad3]Odporúčané články
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
Bryndza, slovenský národný poklad, sa stáva čoraz obľúbenejšou súčasťou modernej kuchyne. Recept na plnené šampiňóny s bryndzovým krémom a pažítkou predstavuje chutné spojenie tradičných chutí a jednoduchého, no elegantného občerstvenia, ktoré sa hodí na každú príležitosť.
Tento tradičný recept na pečeného králika s cesnakovou omáčkou, špenátom a pečenými zemiakmi kombinuje jemné, šťavnaté mäso so sviežimi prílohami a výraznou cesnakovou chuťou. Ide o klasické slovenské jedlo, ktoré je skvelou voľbou na slávnostný obed alebo rodinné stretnutie.
