Prvý sviatok vianočný. Oslava narodenia Ježiša Krista v kresťanskej tradícii
Vianočné sviatky sú každoročne obdobím, keď sa miliardy ľudí na celom svete stretávajú so svojimi rodinami, aby spoločne oslávili pokoj, radosť a lásku. Pre kresťanov sú však Vianoce oveľa viac – sú oslavou narodenia Ježiša Krista, ktoré je jedným z pilierov kresťanskej viery.
Význam Vianoc v kresťanskej tradícii
Spolu s Veľkou nocou patria Vianoce k najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Zatiaľ čo Veľká noc symbolizuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, Vianoce oslavujú jeho narodenie a príchod na svet ako Božieho syna. Pre mnohých nekresťanov a ateistov sú Vianoce predovšetkým sviatkami pokoja, mieru a rodinného stretnutia, no ich pôvod zostáva neoddeliteľne spojený s kresťanskou symbolikou.
Dátum 25. december, na ktorý pripadá oslava Božieho narodenia, bol stanovený v 4. storočí. Predtým sa Vianoce oslavovali až 6. januára, čo dnes poznáme ako sviatok Zjavenia Pána (Traja králi). Prvý záznam o Vianociach 25. decembra pochádza z Filokalovho kalendára z roku 354, pričom tento dátum sa spomína už v rímskych prameňoch z roku 336.
Prečo práve 25. december?
História výberu tohto dátumu je dodnes predmetom diskusie. Jedna teória spája tento deň s rímskym pohanským sviatkom Dies Natalis Solis Invicti, čo znamená Sviatok zrodenia nepremožiteľného slnka. Tento sviatok pripadal na obdobie zimného slnovratu, kedy sa dni začínajú predlžovať, čo symbolicky naznačuje príchod svetla do temnoty. Raní kresťanskí autori často prirovnávali Krista k „Slnku spravodlivosti“, čím sa symbolika spojenia Vianoc s pohanským sviatkom ešte viac upevnila.
Ďalšia teória prezentovaná americkým historikom Williamom Tighe tvrdí, že dátum Vianoc vychádza z náboženského presvedčenia, že proroci boli počatí v deň svojej smrti. Kristovo ukrižovanie sa predpokladá na 25. marec, a pripočítaním deviatich mesiacov tak kresťania stanovili dátum jeho narodenia na 25. december.
Pravoslávne Vianoce
Nie všetky kresťanské cirkvi slávia Vianoce 25. decembra. Pravoslávni kresťania na Ukrajine, v Rusku a v ďalších krajinách využívajúcich juliánsky kalendár oslavujú Božie narodenie až 7. januára podľa gregoriánskeho kalendára. Tento posun o 13 dní vyplýva z odlišného spôsobu výpočtu kalendára.
(FG)
Odporúčané články
Téma symbolov kosáka a kladiva na Námestí osloboditeľov v Košiciach rozvírila v posledných týždňoch vášne. Našej ankety, ktorá sa stala platformou na vyjadrenie názorov občanov, sa zúčastnilo 1 651 hlasujúcich. Výsledky sú mimoriadne tesné – 51 % respondentov sa vyjadrilo za ponechanie symbolov (842 hlasov), zatiaľ čo 49 % (809 hlasov) bolo za ich odstránenie (percentá boli zaokrúhlené na dve desatinné miesta). Okrem samotných hlasov prišlo aj množstvo komentárov, ktoré odhaľujú, ako ľudia vnímajú túto citlivú tému.
Hovädzí guláš patrí medzi stálice slovenskej kuchyne, ktoré si obľúbili celé generácie. Šťavnaté kúsky hovädzieho mäsa, jemne dochutené voňavými koreninami a podávané s nadýchanými domácimi haluškami, vytvárajú dokonalú kombináciu tradičných chutí. Nasledujúci recept vám ukáže, ako si tento kulinársky skvost jednoducho pripraviť u vás doma, pričom výsledok poteší každého gurmána.
Tento recept na kalerábové placky so sviežim cesnakovým dresingom je výbornou voľbou pre ľahký a chutný obed či večeru. Kombinácia chrumkavých placiek, sviežej rukoly a jemného jogurtového dresingu poteší každého milovníka zdravých jedál.
