Slávni a mocní v Košiciach
Demokraciu máme už veľa rokov, všetci sme si rovní, akurát, že niektorí z nás sú si ešte rovnejší. Volajme ich VIP. Im sa nesmie nič stať, preto sa im musíme poskladať na ochranku i na neplatenie ničoho, za čo my, ostatní, musíme cvakať. Napriek tomu sme šťastní, keď nás svojou návštevou poctia aj nejaké celebrity. O niektorých si myslíme, že si svoju publicitu, mediálny priestor a ochranku zaslúžia, o iných nie. Košice počas stáročí navštívili kadejaké osobnosti. Odhaľme ich s Milanom Kolcunom.
KRÁĽOVSKÉ MESTO
Do Košíc zavítal kráľ Ľudovít Veľký počas svojej 40-ročnej vlády (1342-1382). Kráľ Žigmund Luxemburský sa v Košiciach stretol s poľským kráľom Vladislavom (21. 3. 1412), od ktorého si požičal peniaze, aby mu ich nikdy nevrátil. Zo dvakrát sa v tomto meste zastavil aj panovník Matej Korvín (1460 a 1478-9). Asi všetci spomenutí panovníci bývali v kráľovskom dome (prvý na mieste dnešného Zlatého dukáta, druhý na mieste Kostola Najsvätejšej Trojice), ktorý bol vlastne ich. Ušetrili tam za ubytko na deň–dva, čo sa v Košiciach zdržali, no zato museli platiť miestodržiteľa nonstop. Ten sa staral o to, aby sa ani v Košiciach nezabudlo, že je to síce slobodné, ale pritom kráľovské mesto, čiže aby sa vyberali pre kráľa dane a podobne. Aj Štefan Bocskay by bol rád kráľom, tak sa aspoň ubytoval v kráľovskom dome. Proti kráľovi bol však iba povstalcom. V Košiciach zomrel koncom roku 1606.
RENESANČNÝ WOODSTOCK
Ďalší protihabsburgovec, sedmohradské knieža Gabriel Bethlen, sa v Košiciach oženil (2. marca 1626). Historik Jozef Duchoň svadbu nazval renesančný Woodstock. Prišlo okolo 2000 svadobných hostí vrátane vyslancov niektorých európskych panovníkov. Svadobný sprievod nevesty mal 250 osôb, 340 koní a 39 kočov. Svadba trvala len vyše týždňa. Počas nej sa bývalo všelikde a táborilo sa aj v okolí Košíc. Ulica od Levočského domu (terajšia Premonštrátska), ktorý bol svadobným centrom, bola prekrytá celtovinou, a tak prepojená s vedľajším kráľovským domom. Nevesta, menom Katarína Brandenburská, bola švagriná švédskeho kráľa a aj preto Košice o pár storočí (2002) navštívil jej švédsky príbuzný, kráľ Karol XVI. Gustaf.
ĎALŠÍ PROMINENTI
ĎALŠÍ PROMINENTI Začiatkom ďalšieho storočia si Košice zvolilo za miesto svojho dlhodobejšieho pobytu ďalšie sedmohradské knieža – František II. Rákóczi, pokračovateľ uhorskej tradície protihabsburských povstaní. Honosná svadba, akú mal Bethlen, by sa asi nepáčila osvietenskému cisárovi Jozefovi II. Ten si nepotrpel na protokol a zbytočnosti ani počas svojho pobytu v Košiciach (4. až 7. júna 1770). Prezrel si inšpekčné sklady, zaujímal sa o opevnenie, skočil na omšu do Dómu i k Františkánom. Návštevu si zopakoval v roku 1773 a naposledy v roku 1783). Ubytoval sa v Čiernom orlovi.
KUTUZOV
Napoleonské vojny do Košíc síce nedošli, ale do života mesta sa premietli. Pred Napoleonom pre prípad, že by vtrhol do (vtedy) nášho hlavného mesta – Viedne, cisár František dislokoval svoje deti do Košíc (1805 – 1806). Gróf Semsey (dom mal na Hlavnej 29) poskytol ubytovanie štrnásťročnej Márii Lujze, ktorá vtedy ešte netušila, že hoci pred Napoleonom uniká, raz mu neujde navždy. O päť rokov sa stala jeho manželkou. Ale o tom sa jej v Košiciach asi ani nesnívalo. Sen o porážke Napoleona sníval ruský maršal Michail Ilarionovič Kutuzov v tom istom čase (30. 12. 1805 – 4. 1. 1806) a v tom istom meste, len v inej budove. Niekoľko nocí spával priamo na košickej radnici, čo sa hociktorému VIP nestáva. Preto následne poslal magistrátu list, v ktorom vyjadril takú spokojnosť, že na ňu nezabudne ani doma, ba sľúbil, že o tom porozpráva aj cárovi.
AZYL
Ďalšie z cisárskych detí, (budúca) mladšia kráľovná Karolína, (budúca) brazílska cisárovná Leopoldína, (budúca) salernská princezná Klementína a s nimi aj princ František, prebývali v budove Spišskej komory (Hlavná 68). Sám následník trónu Ferdinand bol v rovnakom čase ubytovaný u grófa Barkóczyho (Hlavná 48). Po porážke Napoleona sa stal najsilnejším panovníkom v Európe ruský cár Alexander I. Ten 19. mája 1821, keď mal Košice po ceste, prespal jednu noc u grófa Csákyho (Hlavná 72). Panovník druhej najväčšej monarchie v Európe, cisár František Jozef III., navštívil Košice prvýkrát v roku 1851 (3 dni), potom v roku 1857 a poslednýkrát v roku 1877. Svoju šarmantnú manželku Sisi však do nášho mesta nikdy nepriviedol. Koštol Najsvätejšej Trojice, niekdajší kráľovský dom,
Odporúčané články
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
Grilovaný baklažán v kombinácii so sviežou paradajkovou omáčkou a lahodným halloumi je ideálnym receptom na ľahké a výživné jedlo. Tento jednoduchý pokrm je vhodný ako hlavné jedlo alebo ako príloha na letné grilovanie.
Bryndza, slovenský národný poklad, sa stáva čoraz obľúbenejšou súčasťou modernej kuchyne. Recept na plnené šampiňóny s bryndzovým krémom a pažítkou predstavuje chutné spojenie tradičných chutí a jednoduchého, no elegantného občerstvenia, ktoré sa hodí na každú príležitosť.