Slovensko malo svoje Karlove Vary na východe
Voda vyvierajúca v areáli bývalých kúpeľov neďaleko Sobraniec bola svojimi liečivými účinkami známa nielen na Slovensku. Už počas Uhorska ju fľaškovali a rozvážali po celej monarchii. Prvá písomná zmienka o nich pochádza z roku 1336.
Nachádza sa tam Hlavný a Očný prameň, tiež Dolná a Horná Okenca. Prvý menovaný je jedným z najnavštevovanejších. Ako uviedla pedagogička Marika Kasičová, ktorá sa za mesto spolupodieľa na organizovaní podujatí v areáli dnes už nefungujúcich Sobraneckých kúpeľov, ľudia k nemu prichádzajú nielen z okolia, ale aj zo vzdialenejších miest a naberajú si vodu do fliaš i kanistrov. Používajú ju na napr. na potieranie častí tela, do kúpeľov, ale aj na pitie. „Teplota Hlavného prameňa je 16 až 18 stupňov Celzia celoročne,“ dodala.
[ad][/ad]Druhým prístupným prameňom je Očný. „Ľudia si vodou z neho potierajú oči, a potom tie handričky zavesia na okolostojace kríky, aby ich choroba zostala v Sobraneckých kúpeľoch,“ priblížila. Dolná a Horná Okenca nie sú využívané. Sírnato-slanú vodu z bývalých kúpeľov, ktorú je cítiť už pri vchode do areálu, používajú ľudia podľa Kasičovej na rôzne účely, napr. pri kožných ochoreniach, tráviacich problémoch, ale aj na pohybové ústrojenstvo.
Chátrajúce vodné bohatstvo
Sobranecké kúpele prirovnávali podľa jej ďalších slov hlavne novinári za čias prvej Československej republiky, kedy zaznamenali najväčší rozmach, ku Karlovým Varom. „Kapacita kúpeľných hostí bola vtedy 1200 za sezónu,“ spomenula s tým, že tam prichádzali ľudia z Poľska, Moldavska či Ruska. Zaujímavosťou podľa jej ďalších slov je, že dlhoročný a najznámejší tunajší kúpeľný lekár Ľudovít Russay zaznamenal vo svojich pozorovaniach aj nezvyčajné poveternostné javy. Jedným z nich bol napr. dvojstupňový teplotný rozdiel medzi mestom Sobrance a kúpeľmi aj napriek malej vzdialenosti, ktorá medzi nimi je.
Areál kúpeľov v súčasnosti chátra, ožíva hlavne počas leta, keď sa v ňom organizujú rôzne podujatia, ako sú Furmanské preteky i Deň sv. Huberta. Pramene udržiavajú Lesy Slovenskej republiky v spolupráci s mestom Sobrance.
(TASR, SŠ)
[ad3][/ad3]Odporúčané články
Ryžový nákyp so slivkovým lekvárom patrí k tradičným sladkým jedlám, ktoré voňajú detstvom a domácou pohodou. Jemná ryžová hmota, našľahaná s vajíčkami, sa v rúre spája so šťavnatou vrstvou lekváru a vytvára sýty dezert či sladký obed, ktorý zasýti aj poteší.
Kapustové strapačky s údeným mäsom patria medzi najobľúbenejšie tradičné jedlá slovenskej kuchyne. Sú jednoduché na prípravu, plné výrazných chutí a skvele zasýtia. Kombinácia čerstvo uvarených strapačiek, kyslej kapusty a údenej slaniny či mäsa vytvára jedlo, ktoré sa na stole objavuje najmä v chladnejších mesiacoch.
Pýtali sme sa Košičanov, ako si predstavujú svoju štedrovečernú večeru. Dali sme im na výber medzi rezňom a rybou. Väčšina sa prikláňala k rezňu a jeden manželský pár bude mať na stole dokonca hneď všetko, aj vyprážané rezne aj rybu, aby si každý prišiel na svoje. Ako je to u vás doma?
