Starí ľudia upadajú. Môže za to aj nedostatok pozornosti od ich blízkych

Počas októbra si každoročne pripomíname dôležitosť úcty k starším. Staroba sa týka všetkých z nás. Je prirodzenou súčasťou života. Je potrebné si uvedomiť, že staroba je výzva a neznamená koniec životnej aktivity.

V roku 1990 bol mesiac október vyhlásený Valným zhromaždením Organizácie spojených národov za Mesiac úcty k starším. Pripomíname si dôležitú cnosť, ktorá by mala byť súčasťou každého človeka, a tou je úcta k starším. Úcta k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie.

Samota a osamelosť nie je to isté

Staroba so sebou často prináša osamelosť, preto je potrebné so svojimi blízkymi nestrácať pravidelný kontakt a prejavovať im úctu.  Je rozdiel medzi samotou a pocitom opustenosti. Sám môže byť človek aj dobrovoľne a nepociťovať pritom pocit osamelosti. K tej sa často pripája aj rozvoj depresií, demencie a sklon k alkoholu, ktoré sú jednak následkom, ale aj príčinou ďalšieho zhoršenia stavu.

„K problémom vyššieho veku patrí aj nepomer medzi príjmami dôchodcov a nákladmi na životné potreby pri zachovaní dosiahnutej životnej úrovni. Pridáva sa aj osamelosť, izolácia a pocit opustenosti, pretože starí ľudia sú dnes opustenejší ako kedysi. Ďalším problémom je aj závislosť na iných osobách, keďže dôchodcom ubúdajú fyzické aj psychické sily. Práve preto tu tvoria dôležitú úlohu rodinní príslušníci,“ hovorí prednosta II. Psychiatrickej kliniky UNLP Košice, Ivan Dóci.

Dodáva, že priatelia seniorov už zomreli, alebo sa postupne odcudzili. „Kedysi bolo v populácii menej seniorov, preto boli vzácnejší a váženejší. Ich životné skúsenosti a múdrosti mladšie generácie počúvali s úctou. Dnes sú ale mladí vďaka novým komunikačným technológiám a možnostiam cestovať neraz skúsenejší a informačná explózia mení hodnoty od základu už v rámci jednej generácie. Mladšie generácie už so svojimi starými rodičmi netrávia toľko času a neprejavujú im potrebnú úctu, čo môže mať za následok ich celkový úpadok.“

Sociálna izolácia, depresívne nálady

Na Slovensku prekročil počet seniorov počet detí už v roku 2018. V súčasnosti u nás žije asi 900 tisíc seniorov. 

Staroba prichádza nenápadne a pomaly, ako keď končí leto a prichádza jeseň, nedá sa jej vyhnúť. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravé starnutie ako proces chopenia sa optimalizácie príležitostí pre fyzickú, sociálnu a duševnú pohodu počas celého života tak, aby sa predlžovala očakávaná dĺžka života prežitého v zdraví. Dôležitá je kvalita života, sociálne prostredie i samotný postoj seniora. Nedostatok sociálnych kontaktov môže starším ľuďom spôsobiť sociálnu izoláciu, depresívne nálady, mrzutosť či zatrpknutosť. Stáva sa to aj v dôsledku odchodu zo zamestnania a pocitu, že človek už nie je v spoločnosti potrebný. Staroba ale nie je choroba, je to súčasť ľudského života.

„Modernizácia spôsobov života, zmeny v bývaní a nové spoločenské či pracovné role podstatne zmenili medzigeneračné vzťahy. Aj na dedinách už zanikajú klasické trojgeneračné typy rodín a tým klesá možnosť starať sa o svojich starších príbuzných. Mladí aj starí ľudia dnes preferujú samostatné bývanie. To je hlavná príčina nárastu počtu seniorov, ktorí žijú sami a stávajú sa tak sociálne izolovaní,“ vysvetľuje Dóci.

Nedostatok sociálneho uznania

Upozorňuje, že okolie by malo prijímať s uznaním a kladným hodnotením pracovných výkonov, životných skúseností a vedomostí každého bez ohľadu na vek. Sociálna akceptácia totiž dáva starému človeku pocit uspokojenia a vyvoláva primeranú motiváciu. Stáva sa tak podnetom k fyzickej a duševnej aktivite, ktorá je prevenciou starnutia a zhoršenia zdravotného stavu. Nedostatok sociálneho uznania naopak spôsobuje negatívne a spoločensky neúnosné prejavy, ako je hašterivosť a apatia.

Úcta k starším ľuďom by mala byť prirodzenou súčasťou života každého človeka, mala by byť spontánna a nenásilná. 

[ad2][/ad2]