Všetko je v bôboch
Čokoláda sa vyrába zo semien kakaovníka (kakaové bôby), ktorý rastie iba v tropických oblastiach strednej Ameriky, Karibiku, Indonézii a Afrike.
Semená (bôby) veľkosti mandle, musia vždy najprv prejsť fermentáciou (kvasením) počas 3 až 7 dní. Pri fermentácii prebehnú chemické reakcie, vďaka ktorým bôby dostanú čokoládovohnedú farbu. Táto fermentácia je tiež veľmi dôležitá, pretože surové semená sú veľmi trpké. Po usušení už bôby posielajú jednotlivým výrobcom čokolády. A ako sa bôby premenia na čokoládu
Postupy, výroby čokolády sa od svojich začiatkov veľmi nezmenil. Kakaové bôby sa dopravia do továrne, kde sa pred pražením, ktoré zvýrazní chuť, očistia a vytriedia. Práve po pražení plne vynikne čokoládová aróma. Potom sa bôby drvia, zbavujú šupiek a práve ošúpané a rozdrvené jadrá kakaových bôbov sú základnou surovinou pre výrobu kakaa a čokolády. Jadrá sa ďalej melú a drvia, až vznikne kakaová hmota (hustá tmavá pasta), ktorú môžete poznať ako kvalitnú čokoládu na varenie.
Tekutá kakaová hmota sa potom lisuje a získava sa tak kakaové maslo a po jeho oddelení zostane kakaový prášok. A keď sa potom kakaové maslo pridá do kakaovej hmoty, vzniká základ na výrobu čokolády, ktorý sa potom ďalej upravuje tak, aby ste v obchode našli presne takú čokoládu, akú si prajú dnešní spotrebitelia.
Foto: Shutterstock
Odporúčané články
Zapekané cestoviny so šunkou a syrom patria medzi obľúbené jedlá domácej kuchyne, ktoré spájajú jednoduchosť prípravy s plnou a syrovou chuťou. Tento recept je ideálny na rýchly obed či večeru, keď chcete nasýtiť celú rodinu bez zbytočne zložitých krokov, pričom výsledkom je chrumkavý povrch a krémové vnútro plné poctivých surovín.
Tradičná domáca bábovka patrí medzi najobľúbenejšie dezerty, ktoré vynikajú svojou jednoduchosťou a nadýchanou štruktúrou. Vďaka kombinácii svetlého a kakaového cesta vzniká efektný mramorový vzor, ktorý poteší nielen chuťou, ale aj vzhľadom. Tento osvedčený recept je ideálnou voľbou ku káve, čaju alebo ako sladké pohostenie pre rodinu a návštevy.
Veľký piatok sa ako deň najprísnejšieho pôstu v živote našich predkov spájal s viacerými agrárnymi zvykmi, nechýbali ani rôzne magické úkony. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.
