Začína sa obdobie Veľkého pôstu. Viete, ako sa správne postiť?
V stredu 22. februára sa Popolcovou stredou začína kresťanský pôst, ktorý trvá 40 dní až do Veľkej noci. Pôst je aktom pokory a pokánia, preto má pre kresťanov predovšetkým duchovný význam. Mnohí však nevedia, ako sa správne postiť a čo všetko 40-dňový pôst zahŕňa.
Na základné otázky týkajúce sa pôstneho obdobia odpovedala pre našu redakciu KOŠICE: DNES Ekuména Košice.
Trvanie Veľkého pôstu
Ak hovoríme o ,,Veľkom pôste”, tak si môžeme predstaviť obdobie od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento pôst zaviedla cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Dňami prísneho pôstu sú predovšetkým Popolcová streda a Veľký Piatok, kedy je prikázané zdržiavať sa mäsitých pokrmov a je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť.
Mohlo by vás zaujímať: Matovič chce dať každému voličovi 500€
Každá cirkev má iný pôst
- Rímskokatolícka cirkev dodržuje prísny pôst (raz za deň sa dosýta najesť) v Popolcovú stredu, Veľký piatok a počas pôstu každý piatok. Ide najmä o bezmäsité pokrmy.
- Gréckokatolícka cirkev dodržuje pôst inak. Nejde iba o bezmäsitý pokrm, ale aj o pokrmy bez vajíčok a syra v piatok a stredu, pôst sa začína v pondelok 20. 2. 2023.
- Evanjelická cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev, Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská pôst dodržiavajú individuálne na báze dobrovoľnosti. Postia sa kedykoľvek v roku za prednesený úmysel.
Všetky cirkvi dodržiavajú modlitbový pôst a uznávajú Veľký piatok za jeden z najväčších sviatkov počas roka.
Ako sa správne postiť sa dočítate na ďalšej strane.
Odporúčané články
Zhodné číselné kombinácie na digitálnych hodinách, akými sú napríklad časy 11:11 alebo 22:22, majú podľa princípov numerológie špecifický význam. Priaznivci týchto učení ich interpretujú ako znamenia a spájajú ich s pozitívnymi životnými zmenami či odkazmi z duchovného sveta.
Vajíčko bolo v minulosti symbolom života, znovuzrodenia, plodnosti, krásy a prosperity. Vplyvom kresťanstva symbolizovalo už aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ako pre TASR povedala etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová, u našich predkov bolo súčasťou rôznych životných udalostí.
Hrachová kaša s údeným mäsom patrí medzi tradičné slovenské jedlá, ktoré vynikajú jednoduchosťou, sýtosťou a výraznou chuťou. Kombinácia jemne rozvareného hrachu, aromatického údeného mäsa a cibľového základu vytvára poctivý pokrm, ktorý zasýti a zároveň pripomenie domácu kuchyňu našich starých mám.
