Zvonársky skvost našli pod kulturákom
Robiť poriadok sa oplatí. Občas pritom človek nájde to, čo dlho hľadal. A občas aj to, čo nehľadal a ani netušil, že má. Upratovanie sutín v suteréne kultúrneho domu v Šaci prinieslo práve takýto objav.
Pri ich odpratávaní počas opravy kanalizácie našiel údržbár miestneho úradu Radoslav Saxa krásne zachovalý, plne funkčný malý zvon z roku 1914. „Hoci neviem po maďarsky, podľa roku, ktorý je na ňom jasne čitateľný, som pochopil, že to asi bude zaujímavý nález a doniesol som ho na miestny úrad,“ povedal pre košice:dnes nálezca.
Starosta Šace Daniel Petrík sa domnieva, že jednou z možností, odkiaľ zvon pochádza, je miestna časť Buzinka. „Je tam stará zvonica, odkiaľ sa podľa rozprávania pred dávnymi rokmi stratil zvon. Kedysi tam boli dva zvony, jeden katolícky a jeden kalvínsky, ale keď postavili nový kalvínsky kostol, premiestnili do neho aj ten zostávajúci zvon a zvonica ostala prázdna,“ pripomenul starosta.
Prečo sa údajne stratený zvon našiel v sutinách „kulturáku“, vybudovaného v časoch rozmachu socializmu, nikto zatiaľ nevie. „Možno si ho tam ktosi odložil na lepšie časy a keďže lepšie časy neprišli, našli sme ho my,“ poznamenal s úsmevom starosta Petrík.
Zistiť viac o osude nájdeného zvona pomôže známy košický kampanológ Juraj Gembický, ktorého sme na nález upozornili. Keďže ide o čerstvý objav, zatiaľ iba podľa fotografií zvona nám potvrdil, že ide o dielo známeho maďarského medzivojnového zvonolejára Ferencza Egryho.
Podľa J. Gembického, ktorý je odborným radcom Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, majster pochádzal z mestečka Kisgejocz. Počas rokov menilo nielen názov, ale aj štátnu príslušnosť. Nachádza sa totiž v Zakarpatskej oblasti, ktorá počas minulého storočia patrila nielen Rakúsko – Uhorsku, ale aj Maďarsku a Československu (Malé Gejovce). Dnes leží na území Ukrajiny a nazýva sa Mali Gejivci.
„Zaujímavý na tomto krásnom zvončeku je aj rok odliatia. V roku 1914 začala I. svetová vojna a vtedy sa pomaly začali zvony skôr rekvírovať na vojenské účely než odlievať,“ dodal J. Gembický.
Foto: Veronika Janušková
Odporúčané články
Pýtali sme sa Košičanov, ako si predstavujú svoju štedrovečernú večeru. Dali sme im na výber medzi rezňom a rybou. Väčšina sa prikláňala k rezňu a jeden manželský pár bude mať na stole dokonca hneď všetko, aj vyprážané rezne aj rybu, aby si každý prišiel na svoje. Ako je to u vás doma?
Vianočná kapustnica patrí k neodmysliteľným pokrmom štedrovečerného stola a v mnohých domácnostiach sa dedí z generácie na generáciu. Spojenie kyslej kapusty, údeného mäsa, húb a korenín vytvára výraznú chuť, ktorá je typická pre slovenské Vianoce. Prinášame osvedčený recept v novinovom spracovaní, ktorý počíta s klasickými surovinami aj tradičným postupom prípravy. Polievka chutí najlepšie po odstátí a je vhodná na prípravu aj deň vopred.