Zjavenie Pána patrí k najstarším kresťanským sviatkom
Kresťanský sviatok Zjavenia Pána je ľudovo nazývaný aj Traja králi. Obe pomenovania spája zjavenie sa Boha svetu prostredníctvom významných mužov z ďalekých krajov, ktorí nasledovali hviezdu na oblohe. Tá ich mala priviesť k dieťaťu narodenému v Betleheme. Sviatok Zjavenie Pána patrí k najstarším kresťanským sviatkom.
O troch kráľoch sa toho nevie veľa. Biblia spomína mudrcov od východu. Označuje ich gréckym slovom magoi, mágovia, čo vtedy znamenalo prírodovedci, astronómovia. Keďže v tých časoch to bolo významné povolanie, nazývali ich aj kráľmi. V Biblii sa ich presný počet nespomína, odvodzuje sa len z troch darov – zlata, kadidla a myrhy. Nie sú známe ani ich mená, hoci podľa tradície sa volali Gašpar, Melichar a Baltazár. O krajine, z ktorej prišli, sa vedú len dohady. Najpravdepodobnejšie ide o Arábiu, Perziu alebo Chaldejsko.
Podľa Matúšovho evanjelia priviedla troch mudrcov do Betlehema hviezda. V tom čase totiž došlo k zblíženiu jasných planét Saturnu a Jupitera v súhvezdí Rýb, čo mohlo vyvolať dojem veľkej žiarivej hviezdy. Astronomický úkaz bol dobre viditeľný práve v Stredomorí.
V slovenskom ľudovom prostredí sa príbeh troch kráľoch zachoval v podobe „trojkráľovej hry“. Zvyčajne v ňom vystupujú traja chlapci, oblečení podobne ako vianoční betlehemci. Namiesto betlehemu však často nesú hviezdu, preto sa v niektorých oblastiach ich koledovaniu hovorí aj „chodenie s hviezdou“. Jeden z hercov býva začiernený, pretože podľa tradície bol jeden z kráľov černoch. Na hlavách majú papierové koruny alebo biskupské čiapky, chodia po domoch a spievajú trojkráľové koledy.
Počas sviatku Zjavenie Pána sa posväcuje voda, soľ a krieda. Kňazi chodia do príbytkov, ktoré tiež posväcujú, pričom na dvere kriedou napíšu nový letopočet a písmená v tvare 20-C+M+B-20. Písmená značia Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom.
Úcta k Trom kráľom siaha ešte do raných kresťanských čias (3. storočie). Matka cisára Konštantína svätá Helena, známa zberateľka relikvií svätých, dostala údajné ostatky mudrcov od indického náčelníka. Priniesla ich do Carihradu, odkiaľ potom v roku 333 putovali do Milána. Po dobytí mesta rímsky cisár Fridrich Barbarossa relikvie v roku 1164 daroval kolínskemu arcibiskupovi. Pozostatky mudrcov sú odvtedy uložené v Katedrále svätého Petra v Kolíne nad Rýnom (Kolínsky dóm).
(SITA,mt)
Odporúčané články
Jemné lososové filety v sladko-pikantnej marináde z medu a horčice doplnené o farebnú pečenú zeleninu predstavujú ideálnu kombináciu chuti aj jednoduchosti. Tento recept ponúka moderné, vyvážené jedlo, ktoré zvládnete pripraviť bez zbytočnej námahy a hodí sa rovnako na bežný obed, ako aj na slávnostnejšiu príležitosť.
Veľký piatok sa ako deň najprísnejšieho pôstu v živote našich predkov spájal s viacerými agrárnymi zvykmi, nechýbali ani rôzne magické úkony. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.
Vajíčko bolo v minulosti symbolom života, znovuzrodenia, plodnosti, krásy a prosperity. Vplyvom kresťanstva symbolizovalo už aj zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ako pre TASR povedala etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová, u našich predkov bolo súčasťou rôznych životných udalostí.
