O zelený stredoeurópsky unikát sa starajú už 25 rokov

Košické lesy sú s výmerou 19 432 hektárov druhým najväčším mestským lesným majetkom v strednej Európe. Sú zásobárňou dreva, slúžia na oddych, sú dokonalým miestom na únik pred uponáhľanou dobou. Už 25 rokov sa o ne stará a zveľaďuje ich podnik Mestské lesy Košice.

Prvý záznam o košických lesoch nájdeme v listinách z 1. polovice 14. storočia. Tak ako plynul čas, menili sa aj majitelia pozemkov, na ktorých sa rozprestierajú. Po roku 1945 sa stali vlastníctvom štátu. Mesto Košice sa ich ujalo v roku 1992.

Podnik, ktorý sa o životne dôležitú zeleň stará dodnes, vznikol v roku 1993. Tento rok slávi svoje 25. výročie. Štvrťstoročie je síce v kolobehu prírody krátky úsek, ale každý jeden rok v živote stromov môže byť smerodajným a ovplyvniť ich budúcnosť, či už pozitívne, alebo negatívne.

Začínali na zelenej lúke

„Začínali sme na zelenej lúke, vyhodnocovalo sa množstvo dokumentov, máp, listín – bola to nesmierne mravenčia práca. Začiatky boli veľmi náročné, ale aj vďaka kolegom zo Štátnych lesov sa tento proces zrýchlil a podaril,” spomína riaditeľ podniku Tibor Róth. 

Nezabúda ani na nutnú súčinnosť s katastrom, archívom, pamätníkmi. „Začínali sme s celkovým počtom hádam 350 vlastných zamestnancov. Proces riadenia a zabezpečovania hlavných činností sme zefektívnili, vďaka čomu máme v súčasnosti okolo 56 zamestnancov.”

Mesto prevzalo hospodárstvo a starostlivosť o košické lesy po 40-ročnom gazdovaní štátu. „Stav lesov nebol zlý. Štátnym lesom stále záležalo na odbornom riadiení lesného hospodárenia,” dodáva Róth. 

Jednou z kľúčových úloh pri budovaní podniku bolo zabezpečenie predaja drevnej hmoty. Košickým lesníkom sa podarilo nadviazať obchodné kontakty so solventnými a dôveryhodnými odberateľmi. „Za 25 rokov našej správy sme do mestskej kasy prispeli sumou približne 20 miliónov eur.”

Ďakovné listy

Pri príležitosti 25. výročia zorganizovali Mestské lesy Košice slávnostné zhromaždenie, na ktoré boli pozvaní okrem zamestnancov aj bývalí lesníci či partneri. V príhovoroch sa spomínalo na začiatky správy lesov, ale aj na množstvo úspešných projektov. 

„Som hrdý na náš tím ľudí, niektorí tu pracujú aj plných 25 rokov. Preto je súčasťou dnešného zhromaždenia aj odovzdávanie ďakovných listov.” 

Po oficiálnej časti si všetci pozvaní vychutnali aj večerné spoločenské podujatie – Juniáles Mestských lesov Košice, na ktorom nechýbala hudba, tombola či guláš. 

Príroda ponúka pôžitky

Riaditeľ Tibor Róth si cení spôsob hospodárenia s drahocennou prírodou. Tá nás podľa jeho slov sama učí, ako správne fungovať, ako jej pomáhať. Samozrejme, všetci lesníci si uvedomujú, že príjemnú tôňu pod konármi a vôňu stromov si nemôžu nechať len pre seba. 

„Bolo by veľkou chybou neumožniť ľuďom všetky tie pôžitky, ktoré príroda ponúka – relax, šport, rekreácia, v neposlednom rade voda, pôda, rastliny a živočíchy.“ Mestské lesy Košice v tomto roku otvorili novú cyklotrasu z obce Ťahanovce do Družstevnej pri Hornáde, obnovili

Ťahanovský lesopark, otvorili novú Lesnú školu Hlinné v Čermeli v lone prírody, ktorú má doplniť aj ďalšia rekonštruovaná chata Diana, pobyt v prírode spestria aj zážitkovo-náučné chodníky.  Čo si pre „svoje” rozsiahle zelené kráľovstvo želá riaditeľ? „Aby sa naše košické lesy vyhli kalamitám, negatívnym dopadom klimatických zmien, požiarom a zlým ľuďom. Nech tvoria udržateľnú súčasť nášho života – ‚perpetuum mobile‘, kým tu budú ľudia, kým tu bude táto planéta.“

(EH)

Mestské lesy Košice v súčasnosti zamestnávajú vyše 50 ľudí, ktorí môžu vyhlásiť, že prírodu skutočne milujú. Zhodnú sa, že pri práci je dôležitý dobrý kolektív, lebo kde sa zíde dobrá partia, tam ide práca ľahšie.  

Celý svoj život zasvätil lesu

Rovnako to cíti Viktor Hutlák, ktorý svoj život zasvätil lesu. „Je to krásny život, človek to nevie ani popísať.“ V podniku pracoval od roku 1994. Najprv ako technik pre ťažbu dreva v Čermeli a od roku 2006 sa venoval expedícii dreva. Na tomto mieste pracoval až do dôchodku, ktorý si momentálne užíva. Rád si však stále zaspomína na prácu, pretože bola preňho nielen obživou, ale aj radosťou.

„V Mestských lesoch Košice sa mi pracovalo dobre. Je to vidno, keďže vyzerám ešte celkom zachovalo. Bol tam výborný kolektív, už desaťročia zohratý. Mali sme dosť spoločných aktivít, napríklad každý rok sme navštevovali aj lesnícke spoločnosti v zahraničí, organizovali sa odborné exkurzie. Popri tom, viete, že sa dialo aj veľa zábavných vecí,“ povedal so smiechom. 

A čo by zaprial Mestským lesom Košice k 25. výročiu? „Nech pekne rastú, dávajú nám kvalitné drevo a slúžia ľuďom.“

Spájala povinnosť s radosťou

Rovnako pozitívne na túto prácu spomína aj Sabína Hromjáková. Ako sama prezradila, vyrastala v prostredí prírody, a tak už odmalička mala k lesu vrúcny vzťah. V podniku pracovala síce len štyri roky od založenia firmy v roku 1993, no práca ju veľmi bavila. 

„Mala som na starosti lesné škôlky, sadenice a celú činnosť pestovania. Mali sme veľmi dobrý kolektív, vzájomne sme si pomáhali. Chodili sme na rôzne závody, kde sme sledovali technický vývoj aj ich výsledky. Mohli sme sa z toho poučiť.“

Obdobie prežité prácou v Mestských lesoch Košice hodnotí pozitívne. „Je to najkrajšie obdobie v živote, ak človek vo svojej práci spája povinnosť s radosťou. Môže ráno vstávať šťastný, že ide do práce. Je to dar, keď má niekto takú možnosť. Lesom prajem dobrých, pracovitých a odborne zdatných ľudí,“ dodala.

Les vychováva aj najmladšieho

Najmladším členom tímu je Maroš Vaňo. Vo firme pracuje tri roky ako referent projektov obstarávania a analýz. „Hľadal som si prácu v oblasti ekonomiky, pretože som tento odbor vyštudoval. V Mestských lesoch Košice som našiel diverzitu, nie jednotvárnu prácu. Dokážem sa v tejto práci stále rozvíjať,“ zhodnotil svoje doterajšie skúsenosti.

Ako sám vraví, práca v lese je preňho niekedy ako španielska dedina. „Nie som lesník, je to niekedy pre mňa všetko nové, ale rád objavujem nové súvislosti. Mám na starosti predovšetkým administratívne záležitosti.“ Nikdy predtým k lesu neinklinoval, no dnes si ho už táto záľuba doslova získala. „Vo voľnom čase chodím do prírody, keďže som  v tejto firme nepriamo vychovávaný lesom. K tomuto výročiu prajem lesom minimálne ďalších 25 rokov ako doteraz, alebo ešte lepších.“

(SZ)