ŽSR začínajú s elektrifikáciou úseku Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou za takmer 59 miliónov eur
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) začínajú s elektrifikácia úseku Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou za takmer 59 miliónov eur bez DPH. Štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby SR Jaroslav Kmeť spolu s generálnym riaditeľom Železníc Slovenskej republiky Miloslavom Havrilom dnes v Moldave nad Bodvou prestrihli pásku pri príležitosti elektrifikácie tohto takmer dvadsaťkilometrového úseku. Projekt umožní pripojenie vlakovej dopravy do Integrovaného dopravného systému Košického samosprávneho kraja a jej súčasťou bude aj rekonštrukcia železničných staníc a zastávok. Informovala o tom Barbora Šugárová zo ŽSR. Elektrifikacia by mala byť hotová do konca roku 2023.
„Košice tvoria významný dopravný uzol východného Slovenska a naším zámerom je kontinuálne pokračovať v elektrifikačných prácach v smere na Banskobystrický kraj. Na elektrifikovanom úseku sa zlepší súbeh osobných a nákladných vlakov a zvýšia sa parametre trate. Elektrifikácia je spôsob, ako zrýchliť cestovanie vlakom, ktoré bude pohodlnejšie a atraktívnejšie. Naším cieľom je postupne presúvať na železnice viac cestujúcich a tovaru, čím sa výrazne odľahčia cesty. Takéto smerovanie dopravy na železnice si však vyžaduje modernizáciu a investície,“ uviedol štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby SR Jaroslav Kmeť.
Na juhozápad od Košíc smeruje čiastočne dvojkoľajná trať do Plešivca a Zvolena, ktorá je dosiaľ elektrifikovaná v úseku Košice – Haniska pri Košiciach. Trať je súčasťou hlavného južného železničného koridoru Košice – Zvolen – Bratislava, ktorý je zaradený do súhrnnej siete TEN-T. Okrem úseku Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou sa výhľadovo počíta s elektrifikáciou aj v úsekoch Moldava nad Bodvou – Fiľakovo a Fiľakovo – Zvolen.
„Práce na trati Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou napredujú podľa plánu. Ide o významnú investíciu, v rámci ktorej sa vybudujú zariadenia nevyhnutné pre jazdu elektrických vlakov ako trakčné vedenie či transformačné stanice, čiastočne sa zmodernizuje železničný zvršok a spodok a zvýši sa rýchlosť vo vybraných oblúkoch. Výmenou zastaranej technológie v podobe staničných a traťových zabezpečovacích zariadení sa zvýši aj bezpečnosť úseku. Modernizácia železničnej infraštruktúry je nevyhnutná, keďže v blízkej budúcnosti rátame s výrazným zvýšením počtu vlakov aj cestujúcich,“ uviedol generálny riaditeľ železníc Slovenskej republiky Miloslav Havrila.
Podľa štúdie ÚHP je investícia potrebná pre lepšie využitie potenciálu železničnej trate Košice – Moldava nad Bodvou a možnosti dopravovať zamestnancov spoločnosti U. S. Steel Košice vlakmi. V súčasnosti ide o jedinú neelektrifikovanú trať zaústenú do Košíc. V budúcnosti sa tu ráta so zavedením tranzitných prímestských elektrických vlakov.
Projekt bude financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020, Prioritná os 5 – Železničná infraštruktúra a obnova mobilných prostriedkov. Zhotoviteľom diela je skupia ELHAMO zložená z vedúceho člena ELTRA a člena TSS GRADE.
(SITA, mt;mlu)
Odporúčané články
Práce na výstavbe polyfunkčného objektu na Námestí osloboditeľov zdržal archeologický výskum. Trval od začiatku mája do polovice júna tohto roka. Na základe rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Košice skúmal tím archeológov Fakulty umení TU pod vedením Mgr. Rastislava Rusnáka, PhD. pozostatky sídelných stôp a múrov citadely medzi Claudiiným a Leopoldovým bastiónom.
Ako informovalo na sociálnej sieti Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, nehoda sa stala v ranných hodinách, v smere na Furču. Vodič autobusu linky 55 dostal na namrznutej vozovke šmyk, následne prešiel do protismeru a napokon zišiel dole svahom.
Mesto Košice pokračuje v projekte obnovy národnej kultúrnej pamiatky – súboru kalvárskych kaplniek v Košiciach aj s blízkym areálom. V uplynulých mesiacoch sa uskutočnili všetky prípravné práce týkajúce sa získania a realizácie viacerých odborných posudkov, sondáží a archeologického, reštaurátorskeho aj architektonicko-historického výskumu, ktoré boli podmienkou Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) pre štartom ich komplexnej obnovy.


