10 tradičných vianočných symbolov. Aká história sa za nimi skrýva?
Od perníkov cez koledy až po ligotavé stromčeky – bez týchto tradícií by snáď Vianoce ani neboli Vianocami. Mnoho Vianočných symbolov a zvyklostí, ktoré dnes považujeme za úplne bežnú súčasť Vianoc pochádza z pohanských osláv zimného slnovratu či dokonca zo starovekého Grécka či Ríma. Ako sa však z týchto prastarých tradícií stali tradície Vianočné?

Perníky
Teplé voňavé ale najmä chutné zázvorové pečivo. To sa s Vianocami spája snáď každému z nás. Toto korenie sa do Európy dostalo z Ázie už počas Stredoveku, keď spolu tieto svetadiely obchodovali. Neskôr sa so zázvorom experimentovalo, varilo aj pieklo, až z toho vznikol perník. Prečo si však perník spájame práve s Vianocami? Možno preto, že sú dokonalou pochúťkou, ktorá ľudí dokázala zohriať počas chladných Vianočných večerov.

Stromčeky
Ihličnaté stromy sú univerzálnou vianočnou dekoráciou. Pohania si vešali ihličnaté vetvy ako symbol jari, ktorá sa má po zime vrátiť. Rimania ich zas ukladali okolo chrámov aby si uctili Saturna, boha poľnohospodárstva. O prvenstvo v použití stromčeka ako symbol Vianoc sa bijú dve krajiny: Estónsko a Lotyšsko. Oba štáty si stoja za svojím: teda že nápad Vianočného stromčeka sa zrodil práve u nich. Nech už je to ako chce, boli to Nemci, ktorí v šestnástom storočí začali Vianočné stromčeky stavať a zdobiť vnútri svojich domovov, tak, ako to dodnes robievame aj my.

Vence
Symbol ihličnatých vencov pochádza už zo starovekého Grécka a Ríma, kedy sa olympijským atlétom dávali na hlavu ako koruny na znak víťazstva. Symbol nekonečného kruhu vyrobeného z ihličia, podobne ako stromčeky, taktiež slúžil ako nádej jarného znovuzrodenia v starých pohanských tradíciách. Neskôr boli tieto venčeky prebraté aj do vianočných osláv, kde sa používali na odpočítavanie týždňov do narodenia Ježiša. Dnes im hovoríme adventné vence a zdobia nie len naše obývačky, ale aj ulice či námestia.
Pokračovanie článku na ďalšej strane.
Odporúčané články
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.
Polícia pátra po jedenásťročnej Oľge G., ktorá má trvalé bydlisko v mestskej časti Košice II. Maloletá je úradne vedená ako nezvestná osoba od 9. apríla 2026.
V obci Vítkovce na Spiši vytvorili miestni obyvatelia rekordne dlhú komunitnú reťaz. Meria 736 metrov a slovenský rekord potvrdil v pondelok aj komisár Knihy slovenských rekordov Igor Svitok. Cieľom tejto aktivity bolo najmä symbolicky prepojiť majoritu a rómsku komunitu. Priamo na mieste ju ocenil aj vládny splnomocnenec pre rómske komunity Alexander Daško.