10 tradičných vianočných symbolov. Aká história sa za nimi skrýva?
Od perníkov cez koledy až po ligotavé stromčeky – bez týchto tradícií by snáď Vianoce ani neboli Vianocami. Mnoho Vianočných symbolov a zvyklostí, ktoré dnes považujeme za úplne bežnú súčasť Vianoc pochádza z pohanských osláv zimného slnovratu či dokonca zo starovekého Grécka či Ríma. Ako sa však z týchto prastarých tradícií stali tradície Vianočné?
Perníky
Teplé voňavé ale najmä chutné zázvorové pečivo. To sa s Vianocami spája snáď každému z nás. Toto korenie sa do Európy dostalo z Ázie už počas Stredoveku, keď spolu tieto svetadiely obchodovali. Neskôr sa so zázvorom experimentovalo, varilo aj pieklo, až z toho vznikol perník. Prečo si však perník spájame práve s Vianocami? Možno preto, že sú dokonalou pochúťkou, ktorá ľudí dokázala zohriať počas chladných Vianočných večerov.
Stromčeky
Ihličnaté stromy sú univerzálnou vianočnou dekoráciou. Pohania si vešali ihličnaté vetvy ako symbol jari, ktorá sa má po zime vrátiť. Rimania ich zas ukladali okolo chrámov aby si uctili Saturna, boha poľnohospodárstva. O prvenstvo v použití stromčeka ako symbol Vianoc sa bijú dve krajiny: Estónsko a Lotyšsko. Oba štáty si stoja za svojím: teda že nápad Vianočného stromčeka sa zrodil práve u nich. Nech už je to ako chce, boli to Nemci, ktorí v šestnástom storočí začali Vianočné stromčeky stavať a zdobiť vnútri svojich domovov, tak, ako to dodnes robievame aj my.
Vence
Symbol ihličnatých vencov pochádza už zo starovekého Grécka a Ríma, kedy sa olympijským atlétom dávali na hlavu ako koruny na znak víťazstva. Symbol nekonečného kruhu vyrobeného z ihličia, podobne ako stromčeky, taktiež slúžil ako nádej jarného znovuzrodenia v starých pohanských tradíciách. Neskôr boli tieto venčeky prebraté aj do vianočných osláv, kde sa používali na odpočítavanie týždňov do narodenia Ježiša. Dnes im hovoríme adventné vence a zdobia nie len naše obývačky, ale aj ulice či námestia.
Pokračovanie článku na ďalšej strane.
Odporúčané články
Dnes sa uzavrie trojdňový program venovaný oslavám 35. výročia Nežnej revolúcie. Nedeľa 17. novembra bude patriť mítingu 35 rokov slobody s podtitulom Nádejou sme my, občania, ktorý sa uskutoční pred Štátnou vedeckou knižnicou na Hlavnej ulici 10 v Košiciach.
Mestská časť Košice – Nad jazerom sa tento rok prvýkrát zapojila do ušľachtilého projektu Ponožkový október. Cieľom tejto charitatívnej akcie je pomôcť ľudom bez domova a tým, ktorí žijú v zložitých podmienkach, zvládať kruté zimné obdobie bez nebezpečenstva omrzlín a v chladnom počasí. Najviac párov požiek doniesli deti z materskej školy na Dneperskej ulici.
Mestské zastupiteľstvo v Košiciach schválilo budúcoročný rozpočet. Zahlasovalo zaň 31 poslancov, z 37 prítomných. Metropola východu bude hospodáriť s viac ako 324 miliónmi eur. Z podielových daní pochádza 107,5 milióna eur, z nich si 15,6 milióna prerozdelia mestské časti Košíc.