historia

Veže sú úžasne kolegiálne. Stačí vystúpiť na jednu z nich a tá vám hneď predstaví svoje kamarátky. A nie hocijaké. Všetky vytŕčajú z priemeru, či vlastne z horizontu. V minulosti, ak ľudia potrebovali väčší príbytok, napríklad až palác či hrad, roztiahli ho pôdorysne. Kým sa nezačali stavať mrakodrapy, pôsobila vertikalita u nás najmä duchovne. Ako

V poslednej dobe človek stále viac času trávi zisťovaním času. A keďže deň trvá stále rovnako ako voľakedy, len my toho máme dajako viac, musíme sa plašiť. Ale nie vždy to tak bolo. Voľakedy hodiny mal len málokto, a keď aj, tak si z nich nič nerobil. Veď všetky buď meškávali, alebo šli dopredu za

Neďaleko Ťahanoviec v lese sa nachádza kríž, aký nemá obdoby nielen široko, ale ani ďaleko. Je to pieskovcový monolit v tvare kríža, vysoký viac než meter. Ak ho chcete uvidieť, stačí sa vydať od konca Európskej triedy asi polhodinu smerom na Krematórium, no nie po chodníku, ale asi 20 metrov od neho ďalej. Aj tak

Reštaurátori zo združenia Villard sa pustili do obnovy interiéru južnej, tzv. Matejovej veže Dómu sv. Alžbety. Na základe zmluvy s rímskokatolíckou Farnosťou sv. Alžbety a neziskovou organizáciou Perly Gotickej cesty začali poslednú fázu reštaurovania košickej katedrály. O tom, čo ukrýva verejnosti neprístupná časť interiéru južnej časti Dómu, sme sa porozprávali s pilierom stavby, teda hlavným

Jeden z najhorších dátumov v histórii košických Židov je 25. apríl 1944. V ten deň bol vydaný príkaz, že všetci Židia z územia mesta sú povinní hlásiť sa do 48 hodín v tehelni na okraji mesta. Nevedeli, hoc niekde v kútiku duše tušili, čo ich čaká… O POMEROCH V TEHELNI Dovtedy mali v Košiciach relatívny pokoj.

Pýcha Košíc, najväčší kostol na Slovensku, najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe prežila vojny, zemetrasenia, požiare i povodne. Je nemým svedkom nekonečných sporov jednotlivých cirkví, ktoré ju chceli využívať vo svoj prospech. NARIADENIE CISÁRA V prvej polovici 16. storočia patril dóm protestantom. Až nakoniec sám cisár Rudolf II. musel svojím nariadením 11. novembra rozhodnúť o jeho

Aké je to žiť v koži niekoho iného, v odlišnej kultúre a s inými tradíciami? Aké je to Byť Židom? Čím prispela židovská komunita k rozvoju Košíc? Dať odpovede na tieto otázky sa snaží medzinárodný projekt podporovaný Európskou úniou. Boli obdobia v histórii ľudstva, keď byť Židom bolo priam nemožné. Do projektu sa zapojilo košické

Každoročne na Veľký piatok kráčajú Košicami stovky ľudí rôznych vierovyznaní. Hoci sú premiešaní, idú rovnakým smerom. Protestanti vedľa katolíkov, západní kresťania popri východných. POROZUMENIE Ekumenický pašiový sprievod je hádam najviditeľnejší dôkaz, ako dokáže viera spájať, napriek tomu, že jej interpretácie sa rôznia. Sprievod sa zastavuje pred chrámom každej z desiatich cirkví, aby sa mu prihovoril

Civilizácia raz skončí kvôli diagnóze: civilizácia. Sama seba zahubí svojou pohodlnosťou. To som napísal už dávno vo svojom románe Najnovší hriech. Teraz toto tvrdenie aplikujme do praxe. Napríklad – kto už dnes chodieva rád na prevýšenia či schody na miestach, kde nie je výťah? Ak ešte voľakto, tak len hundrajúc. A pritom schody nám dávajú

Seriál Milana Kolcuna, v ktorom sme sa počas piatich piatkov venovali židovskej komunite v Košiciach, sa dnes končí. Jeho záverečným pokračovaním je najtragickejšia kapitola v dejinách – holocaust.   Košice boli počas druhej svetovej vojny súčasťou Maďarska, vďaka čomu aj košickí Židia si požili dlhšie, ba zdalo sa, že už to tak vydrží aj do

Minimálne dve generácie Košičanov poznajú staré bábkové divadlo. Budovu na Rooseveltovej ulici so zvláštnym priečelím a tajomným, do prítmia zahaleným vnútrom, navštevovali ako deti z materskej škôlky či prvých ročníkov základnej školy. Len málokto poznal jej minulosť. Možno neuveríte, ale Košice boli v minulosti mestom kasín. Fungovalo tu Pánske kasíno, Remeselnícke kasíno, Košické kasíno, Obchodnícke kasíno, Košické

Stredná odborná škola (SOŠ) v Košiciach – Šaci, známa výchovou odborníkov pre oceliarne  U. S. Steel, v minulosti Východoslovenské železiarne (VSŽ), získala v roku 1975 čestný názov podľa prvého človeka vo vesmíre Jurija Gagarina. Sovietsky kozmonaut Gagarin zavítal do školy v roku 1966. Prispelo k tomu aj jeho stredné vzdelanie, keďže bol vyučený v odbore

Najčastejšia otázka, akú počúvam od návštevníkov židovských pamiatok, je, koľko Židov žije teraz v Košiciach. Odpovedám to, čo sa dozvedel od nich samých. Že ich je medzi 200 – 300. Takisto tu máme okolo stovky študentov z Izraela, najmä na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie.  Centrum židovskej komunity v Košiciach tvorí areál medzi ulicami Zvonárska

Časť výtvarných diel z depozitu sa podarilo zachrániť. Pred tridsiatimi rokmi, v sobotu 12. januára 1985 o 15:50, vypukol v depozitári Východoslovenskej galérie (VSG) na Šmeralovej (dnešnej Poštovej) ulici mohutný požiar s katastrofálnymi následkami. Plamene nezvratne zničili 1030 výtvarných diel a umeleckých predmetov nevyčísliteľnej hodnoty. Ďalšie stovky vzácnych prác vážne poškodili.   ZÁZRAK DIGITALIZÁCIE Dnes

Keby sa vás niekto spýtal, koľko Židov žilo v Košiciach v stredoveku, odpoveď by bola ľahká – žiaden. Až na zriedkavé výnimky. SŤAHOVANIE Židia boli postihnutí diskriminačnými opatreniami. Išlo o špeciálne dane a zákaz ich pohybu v slobodných kráľovských mestách, medzi ktoré patrili aj Košice. Usádzali sa teda v okolitých dedinách ako Seňa, Veľká Ida,

Na mieste známej kaviarne Slávia stál pôvodne jednoposchodový meštiansky dom, ktorý počiatkom 17. storočia malo v prenájme vojsko a neskôr hotel Schifbeck. Meno dostal podľa svojho majiteľa Mateja Schifbecka. Hotel po jeho smrti kúpil známy košický pivovarník Konštantín Baurnebl. Dal ho zbúrať a v roku 1900 na jeho mieste postavil modernú secesnú budovu v podobe,

Po štyroch pokračovaniach potuliek venovaných košickým zvonom a zvonkohrám dnes otvárame nový seriál putovania po pamätných miestach a zákutiach Košíc. Podľa výsledkov sčítania ľudu v roku 1938 mali Košice viac ako 58-tisíc obyvateľov. Z toho vyše 11-tisíc Židov, teda takmer 20 percent z celkového počtu Košičanov. Veľkou mierou sa podieľali na priemyselnom, obchodnom a kultúrnom

V treťom diele Milana Kolcuna o košických zvonoch sme sa venovali zvonkohrám a majstrom, ktorí ich vytvorili. Unikátna zvonkohra pri hrajúcej fontáne v parku pred budovou Štátneho divadla pozostáva až z 22 zvonov. Falošná zvonkohra z magnetofónu zaznievala počas socializmu z Urbanovej veže. V dnešnom, záverečnom pokračovaní, zablúdime pri pátraní po košických zvonoch a ich

Minulý týždeň sme priniesli druhý diel potuliek Milana Kolcuna, v ktorých sa venoval košickým zvonom a ich tvorcom. Priblížil nám zrod i tragický koniec najväčšieho i najťažšieho reprezentanta zvonolejárskeho kumštu – Urbana, ale aj jeho dvojníka, ktorého s problémami dostali do Urbanovej veže. Osobitnú pozornosť si vyslúžil Urbanov mladší brat Ján, ktorý reprezentoval Slovensko na

Pred tridsiatimi rokmi, 25. januára 1985, uviedli na Terase do prevádzky budovu orgánov Komunistickej strany Slovenska, sídlo dnešného Magistrátu mesta Košice. Spoluautorom a vedúcim projektantom „bieleho domu“ je architekt Milan Motýľ. Pre košice:dnes si zaspomínal na časy, keď mamutia stavba vznikala. Unikátna stavba Ojedinelosť stavby spočívala v tom, že sme dostali úlohu postaviť spoločnú budovu pre