historia

Minulý mesiac sme si pripomenuli štvrťstoročie úmrtia vynikajúceho slovenského sochára Alexandra Trizuljaka  (1921 – 1990). Alexander Trizuljak s modelom sochy hutníka vo svojom ateliéri. Jeden z najtalentovanejších skulptorov svojej generácie v Československu, autor velebenej i zatracovanej sochy víťaza na Slavíne, zanechal trvalé stopy aj v Košiciach. Grandiózny projekt Kým v 50. rokoch minulého storočia socializmus

Je dobré zájsť aj na smetisko dejín. Inak nebudeme mať šancu poučiť sa z minulosti. Našlo by sa v nej kadečo, pre našu zemepisnú šírku a dátum Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, fatálneho prevratu, ktorý sa odohral 7. novembra 1917 (podľa juliánskeho kalendára 25. október) v Petrohrade,  je však hádam najaktuálnejší „vodca proletariátu“ Vladimír Iľjič Lenin

Blížiaci sa Sviatok všetkých svätých 1. novembra a nasledujúci 2. november, venovaný Pamiatke zosnulých, sú tradične dôvodom, aby sme si spomenuli na svojich blízkych, ktorí nás predišli do večnosti. Chodievame na cintoríny, kladieme na hroby kvety, pálime sviečky. Málokto ale vie, že vlastne denne chodíme po hroboch predkov. Prečo je to tak, sme sa rozprávali

Kedysi platilo, že kto vlastnil mlyn, bol za vodou. Nielen za vodou, čo ho poháňala (v košickom prípade rieka Hornád), ale aj finančne. Na dvoch hriadeľoch boli pôvodne mlynské kolesá, no tie sa už nezachovali. Keď mal vlastník mlyna viac detí, rozdelili si medzi sebou podiely. Následne sa medzi sebou rozhádali. Zisky chcel každý, platiť

Často sa vravieva, že z Košíc bolo do Prahy bližšie ako do Bratislavy. Keďže kilometricky a niekomu ani logicky to nesedí, musí v tom byť niečo iné. Zozbieral som teda dôkazy o tom, čo máme spoločné s naším hlavným mestom, ktoré však už pomaly 22 rokov má prívlastok, bývalé. Václavské námestie Začnime centrom Prahy. Václavské

Pred 95 rokmi, 21. septembra 1920, privítali Košice vzácnu návštevu. Na východ mladého, ani nie dvojročného štátu Čechov a Slovákov pricestoval jeho prvý prezident Tomáš Garique Masaryk. Bloky medzi dnešnou Letnou, Jarnou a Jesennou ulicou patria dodnes medzi najkrajšie ukážky funkcionalizmu v meste. Spomienkou na jeho pobyt bola busta umiestnená medzi ulicami Letná, Jarná a

Všetky cesty vedú do Ríma. To je už otrepané, a okrem toho nie celkom pravda. Iba že by sme to brali ako metaforu, ktorú môžeme aplikovať tiež na Košice. Aj do môjho pôrodného mesta sa viem dostať najmenej zo štyroch svetových strán. Už v stredoveku Košicami prechádzali vozy s tovarom. Tu v kotline zastali, zrelaxovali,

Minulý týždeň nás potulky zaviedli do stredovekých Košíc, ktoré boli v tom čase jedným z centier vinohradníctva. Ešte v 19. storočí bolo vinárstvo tretím hlavným zdrojom príjmov Košičanov. Vinohrady patrili najprv mešťanom. Niektorí z nich sa stali aj veľkopodnikateľmi. Veľkoobchodníci Na Ludmanskej ulici a neskôr na Alžbetinej si otvoril predajňu s vínom Herman Horovitz (1811-1879),

Nie každá novodobá tradícia sa uchytí. Jednou z úspešných sú Košické slávnosti vína. Dôkazom bol už deviaty ročník oslavy nápoja Bohov. Vínny festival založili v roku 2007 za primátora Františka Knapíka. Košice mali s vínom v histórii veľa spoločného. Ešte začiatkom 19. storočia bolo totiž vinárstvo pre Košičanov tretím hlavným zdrojom príjmov. Hneď po obchode

„Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš,“ vravieval filozof Herakleitos. Tento antický slogan si môžete overiť na Hlavnej ulici. Dňa 9. mája 1997 si tam znovu, po takmer sto rokoch, zažblnkotal potôčik. Podobne, ako to robieval vlastne od nepamäti až po rok 1899, keď ho zasypali. Potôčik tiekol do mesta z neďalekej lesnej lokality Čermeľ ako

V rámci anomálií, ktoré prináša počasie čoraz častejšie, sa v Košiciach najmenej divíme tým veterným. Hoci povestný košický vietor nikto nevidel, ešte aj v ankete Sedem divov Košíc sa vysoko umiestnil. Preto dostal aj ocenenie Div sympatia. Je o ňom známe, že do mesta prichádza od severu. Je tu častým hosťom. Niet divu, že v

Pred 80 rokmi vstúpili Košice do povedomia kultúrnej Európy unikátnym nálezom. Na Hlavnej ulici našli jeden z najväčších zlatých pokladov starého kontinentu. Dňa 24. augusta 1935 o 11. hodine 45 minúte robotníci pri výkopových prácach odkryli nápadne ťažkú medenú schránku. Keď ju otvorili, zažili šok. Bolo v nej takmer tritisíc zlatých mincí, tri zlaté medaily

Spišský hrad, hoci mal prívlastok najväčší v strednej Európe, má vážneho konkurenta. Areál košického hradu nad Podhradovou je jedenapolkrát väčší! Niektoré múry sú až 3,8 metra hrubé. Snímka je z posvätenia po ukončení obnovy zvyškov hradu. Výnimočná stavba mala slúžiť ako obranný i strategický bod mesta. Preto sa mal čnieť nad okolím. Severne od Košíc

Dóm sv. Alžbety má za sebou dramatický príbeh. Viaceré hlavy katolíckej cirkvi ho priamo či nepriamo ovplyvnili. Vďaka nim máme o našej pýche viac písomných dokladov, ktoré dopĺňajú a upresňujú históriu perly gotiky. Z kostola katedrála Pius VII. Giorgio Barnaba Luigi Chiaramonti (14. 4. 1742 – 20. 8. 1823) na návrh cisára Františka rozdelil jágerskú

Aj keď niektoré hlavy katolíckej cirkvi mali ľudské slabosti, Dóm sv. Alžbety sa na ich pôsobenie nemôže sťažovať. Priniesli mu len samé dobré veci. Minimálne päť pápežov sa o Dóme nielen dozvedelo, ale v súvislosti s ním aj prijalo nejaké rozhodnutia. Vďaka ním máme o našej pýche viac písomných dokladov, ktoré dopĺňajú a upresňujú jeho

Minulotýždenné potulky podzemnými Košicami sme končili rozprávaním o Košickom zlatom poklade. Aj ten našli v podzemí na Hlavnej 68. Poklad je najatraktívnejšou expozíciou Východoslovenského múzea. V podzemí je trezor, ktorý sa síce nevyrovná tomu v pobočke Národnej banky Slovenska, ale pre jedenásť kíl zlata v minciach, medailách a reťazí postačí. BAŇA A FONTÁNY  Aj Slovenské

Keby sme si razili cestu podzemím, tak ako to robili v 2. polovici 80. rokov minulého storočia pri výstavbe teplovodu, narazili by sme pod ulicami mesta na hroby, podzemné chodby a iné tajomné priestory. V tom čase štítom vyrazili štvrťkilometrovú chodbu pre teplovod. Začína sa pod novou budovou tzv. energobloku (ukrytého v pasáži Hlavná 58)

Oficiálna história nám nedáva odpoveď na mnohé otázky. Pretože v záujme profesionality sa musí pridŕžať faktov a hodnoverných prameňov. V takých prípadoch ale občas nájdeme aký-taký náznak odpovede v povestiach, mýtoch či legendách. Bola by škoda nenechať sa ovanúť príbehmi, ktoré všeličo svojsky vysvetľujú. PRÍŠERA A ŽOBRÁK Napríklad ten klasický – prečo je na južnej

Zvieratá sú všade okolo nás. Aj v meste. Kto si však myslí, že toto bude o politikoch, tomu radšej hneď vrátime vstupné (nech nečíta). Toto je o zvieratách, ktoré zjedia len toľko, koľko potrebujú, zabíjajú, len ak ide o obživu a často sú pre ľudí skutočnými priateľmi. ORLICA A PES Napríklad na košickom erbe sa

Perla gotiky, Dóm svätej Alžbety, je pýchou i symbolom Košíc. Jeho severná veža s celkovou výškou 59,7 metra sa čnie nad historickým jadrom ako maják. Od svojho zrodu plní nielen jeho funkciu. OČI MESTA Najvyšší nadhľad v meste (asi 41 metrov) mali strážnici v severnej veži dómu. Práve odtiaľ sledovali pohyb prípadného nepriateľa za hradbami,