Biela noc opäť zmenila Košice na digitálnu galériu. Za umením vyšlo do ulíc tisíce ľudí!

Deviaty ročník festivalu súčasného umenia potvrdil svoju výnimočnosť. Do ulíc metropoly východu vyšlo vyše 60 000 návštevníkov. Žiadne iné podujatie na Slovensku totiž nedokáže zaujať a pritiahnuť pozornosť toľkých ľudí. S o to väčším potešením je možné konštatovať, že sa to deje za účelom „zažiť umenie“.

Dominantou Bielej noci sa stala svetelná inštalácia Srdce mesta, ktorá pracovala s architektúrou severnej veže Dómu Sv. Alžbety a vytvárala neopakovateľnú, pokojnú atmosféru vďaka magickému modrému nasvieteniu dómu a majestátnym lúčom, ktoré vyzdvihli význam gotickej architektúry a prežiarili ulice nočného mesta.

Vesmírny zážitok či svetelný les

Veľký záujem vzbudili priestorové diela imerzívneho charakteru, teda tie, ktoré návštevníkov doslova obklopili a vtiahli dovnútra deja. Dlhé rady sa tvorili na Hlavnej ulici, kde sa už netrpezlivo čakalo na vstup do nádvoria Východoslovenskej galérie, ktoré sa vplyvom viac než 5 000 svetelných bodov z dielne umelcov Squidsoup premenilo na pulzujúci svetelný les. Na vedľajšej ulici dominovalo dielo od japonského umelca Yasuhira Chidu, ktorý pripravil vesmírny zážitok zenovej atmosféry. 

„Počas sobotňajšej noci som prechádzala mestom a sledovala reakcie návštevníkov, ktoré sa menili od diela k dielu, boli plné rôznorodých emócií od úžasu, nadšenia, spontánnych potleskov či hrobového ticha pri o niečo dramatickejších dielach. Čo bolo najkrajšie, je fakt, že tisíce ľudí sa v uliciach mesta rozprávalo o umení, jednotlivých dielach a vznikali rôzne zaujímavé dialógy, kde sa umenie stalo centrom ich záujmu,” hovorí Zuzana Pacáková, riaditeľka Bielej noci.

Kvalitné umenie

Silným zážitkom bol svetelný tunel Francúza Guillauma Marmina či atmosférická Galaxia Roba Farkaša na Strojárenskej. Prekvapením večera boli aj diela z domácej produkcie, ako napríklad monumentálna hlava Viktora Freša, rozpohybované piktogramy s ikonickými československými sochami z dielne Stana Masára a Márie Kralovič či animované postavy na hradbách od Kolenčíka a Kocourkovej, pri ktorých stáli skupiny usmievajúcich sa ľudí do neskorej noci. Jedným z vrcholov festivalu bol nepochybne aj pôsobivý videomapping od košických Nano Vjs, ktorý rozpohybovali fasádu Štátnej vedeckej knižnice.

Stovky návštevníkov trpezlivo čakali v nádvorí Kasární/Kulturparku aby mohli vstúpiť do veľkorozmernej pružnej pavučiny z dielne rakúskych architektov Numen/For Use. Po prvýkrát si vyskúšali hlasový megafón, keď hlas každého návštevníka vizuálne pretvoril industriálny priestor Strojárenskej ulice. Magický moment v sprievode cikád a laserových odleskov nastal v Mestskom parku, v svetelnej inštalácii Landscape. Príjemnú atmosféru v košickom parku spoludotváral tiež interaktívny hudobný nástroj od BN Label, vďaka ktorému si mohli návštevníci vytvoriť vlastnú kompozíciu, či akrobatické predstavenie súboru La Lyra Ariadny Vendelovej.

„Biela noc sa postarala opäť o silné zážitky a kvalitné umenie. Sme radi, že sme sa mohli podieľať na jej príprave a že naša spoluúčasť priniesla ľuďom pridanú hodnotu. Tešíme sa, že sa nám podarilo tisícom Košičanov uľahčiť cestu za jednotlivými inštaláciami aj vďaka mobilnej aplikácii, ktorá vznikla v našej spolupráci,“ hovorí Martina Hrivnáková, riaditeľka marketingovej a korporátnej komunikácie VÚB banky, ktorá je už po štvrtýkrát generálnym partnerom Bielej noci.

Prepojenie umenia, svetla a architektúry.

Biela noc prišla tento rok s novinkou a začala už o čosi skôr. Vďaka novému formátu BN víkend, si za umením vyšli poniektorí už v piatok, pričom ďalších návštevníkov bolo vidieť aj v priebehu nedeľňajšieho doobedia. Rovnako sa osvedčil aj nápad predĺžiť festivalovú trasu až na Letnú ulicu v rámci spolupráce s Fakultou umení TUKE, čím vzniklo nové zaujímavé prepojenie umenia, svetla a architektúry.

Festival Biela noc vznikol v spolupráci s mestom Košice, generálnym partnerom VÚB bankou a Nadáciou VÚB a hlavným partnerom Fond na podporu umenia.

foto: Daniela Benková, Michal Babinčák