Najkrajšie latríny na svete vyrába Košičan
„Byly jednou dvě budky, ale nebyly to obyčejný budky, byly začarovaný. Byly to kadibudky. A nežila tam Baba Jaga, ani zavřený děti v chlívku. Žili tam dva hodný lidi. My dva.“ To bolo asi prvé, čo mi zišlo na um, keď som sa chystala napísať tento článok. Veď kto by nepoznal vari najslávnejší rozhovor medzi dvoma detskými obyvateľmi stavby z dreva z filmu S tebou mě baví svět.
Panelákoví ľudia už pomaly ani nepoznajú výraz kadibúdka či latrína. Mnohí nemali možnosť stráviť nejaký ten čas v takomto drevenom domčeku. Kto však už bol na nejakej chate či odľahlejšej záhrade, určite využil maličkú stavbu s pôdorysom asi meter krát meter. Niekto im hovorí aj domčeky lásky, keďže na dvierkach mávajú vyrezané srdiečko… Všetci však vieme, že aj kráľ tam chodí peši.
Neďaleko centra Košíc sa nachádza dielňa zaprataná drevom a rôznymi strojmi. Nájdete v nej aj krosná a šesť latrín. Celému „drevenému“ kráľovstvu vládne Tibor Truhan. Košičan, ktorý sa prednostne venoval obrábaniu kovov.
„Už ako malý chlapec som v otcovej garáži vyrezával kadečo možné. Najviac ma zaujímali drevené pušky, s ktorými sme sa s kamarátmi hrávali vonku na dvore. Ale keď som sa mal rozhodnúť, čo budem v živote robiť, padlo rozhodnutie, že to bude kov. V Košiciach to malo veľkú perspektívu, mali sme tu železiarne aj strojárne. A vo VSS som sa aj vyučil.“
[ad][/ad]Ešte pár rokov po vyučení Tibor pracoval v tomto odbore. Zo strojární prešiel do Východoslovenských železiarní.
„Keď som tam nastúpil, ‚kindermanažment‘ podmienky sa zmenili, prestali nás platiť. Tak som hľadal iné chodníčky a vtedy som objavil dieru na trhu. Tesne po roku 1989 nikto v našom meste nevyrábal poličky. Kúpil som si stánok na blšáku, ktorý bol vtedy asi najväčším obchodným centrom. Vyrábal som rôzne atypické police, napríklad v tvare zemegule. Ľuďom sa to páčilo, a tak sa ma pýtali, či neviem urobiť tyčky na zábradlie či iné výrobky z dreva,“ spomína si na svoje začiatky. Dodáva, že je prakticky jedno, či opracovávate kov alebo drevo. Na jedno aj druhé potrebujete vrták či frézu.
Prvá zákazka
Tak sa Truhan úplne preorientoval na drevo. Hoci blšák prestal fungovať, ľudia ho už poznali, a ak niečo potrebovali, jednoducho si ho našli. Opisuje, že jedného dňa, asi pred šiestimi rokmi, prišiel ku nemu do dielne pán, ktorý sa ho ľubozvučnou slovenčinou opýtal: „A latríny robíte?“
Aj keď ho veľmi prekvapil, pozeral mu do očí, nezaváhal a povedal áno. „Vysvetlil mi, že ju potrebuje na záhradu. Tak som mu svoju prvú latrínu vyrobil na zákazku. Vtedy som ani netušil, že bude o ne väčší záujem,“ približuje.
Truhan hľadal niečo, čím by svojim výrobkom dal pridanú hodnotu. Nechcel, aby jeho búdky stáli iba tak v kúte nejakej záhrady a boli nudné. Ako prvé mu zišlo na um urobiť na dvierka starého sediaceho deda s fajkou v ústach. Nenašiel však vhodný obrázok.
Symbol Anglicka
„Hneď druhým nápadom bola anglická telefónna búdka. Len som nevedel, ako na to. Úplnou náhodou prišla ku mne kamarátova dcéra s nápadom, že ich firma robí rôzne bilbordy a reklamy, či by som niečo nechcel. Mne v tej chvíli ako prvé zišlo na um, či by mi nevedeli urobiť potlač na latrínu. Slovo dalo slovo, a tak sme to vyskúšali. Najprv mala byť oblepená celá, ale to už bolo drahé, tak sme skončili pri potlači dvier,“ pokračuje.
Pred dvomi rokmi prezentoval svoju anglickú telefónnu búdku Truhan aj na košických vianočných trhoch. V jeden deň išli oproti jeho stánku štyria Angličania. Boli v dobrej nálade, zastali a spustili obrovský smiech. Boli veľmi prekvapení, čo robí symbol Anglicka na košickej Hlavnej.
„Fotili sa pri nej a veľmi dobre sa bavili. Ich smiech bol nákazlivý, veľa ľudí sa preto pri mne zastavovalo a obdivovalo ju. Vtedy mi niekto povedal, že je to najkrajšia kadibúdka na svete. Tak ich preto teraz prezentujem aj ja. Na dvierkach mojich búdok nájdete Mickey Mousa, väzňa za mrežami či zaujímavé a Slovákom blízke fľaše s alkoholom,“ opisuje zážitok stolár.
[ad2][/ad2]Aj postele a posedy
O výrobky z dreva je v súčasnosti záujem. Hoci trh valcujú nízkymi cenami rôzne zahraničné reťazce, kto chce kvalitný výrobok, staví na slovenského remeselníka.
Truhan chce najnovšie skúsiť výrobu postelí. Aj tie by zdobil potlačou, najlepšie s ľudovými motívmi. Okrem toho začal robiť potlač aj na poľovnícke posedy.
„Na väčšinu ide ,maskáčová‘, ale už som robil posed aj s bohyňou Dianou, patrónkou poľovníkov,“ dodáva.
Viac ako dvadsať rokov sa venuje práci s drevom. Okrem veselých latrín vie vyrobiť čokoľvek, čo človek potrebuje. Venuje sa aj tkaniu domácich kobercov, ktoré predáva na trhoviskách. Veľmi blízko ma k poľovníctvu, preto začal vyrábať posedy či rôzne lavičky a stoly k ohniskám. Zaujíma sa o poľovnícku a športovú streľbu. V týchto disciplínach trénoval aj svoje deti. Keď chce relaxovať, sadne na bicykel.
Kadibúdka, niekedy tiež latrína, je vonkajšia toaleta v podobe malej, voľne stojacej stavby z drevených lát. Ako zásobník na výkaly slúži jama v zemi, na ktorú sa búdka po vyrobení presunie, alebo sa ako súčasť tejto konštrukcie zvnútra zabuduje škatuľa s vekom. Sedadlo je buď v podobe dosky s okrúhlym otvorom, alebo v jednoduchšom variante v podobe dosky. Je to vlastne primitívny záchod, ktorý sa dodnes využíva tam, kde nie je možné alebo efektívne postaviť klasickú vnútornú toaletu. Slovo latrína pochádza z latinčiny (skrátením slova lavatrina = umyváreň, čo je odvodené od lavare – umývať sa) a do slovenčiny sa dostalo z nemčiny. Väčšinou sa týmto slovom označujú hromadné záchody v poli, spravidla pre vojakov.
(zdroj: wikipedia)
foto: Veronika Janušková
[article slug=”kosican-trenuje-svetove-celebrity-v-hollywoode”][/article]Čítajte aj:
- Odišiel do Fínska a vytvoril si vlastný biznis
- Filip Hrivňák: Úspech ma nezmenil, som ten istý chalan z Košíc
- Kybernetička Mária Virčíková: Košičanka, ktorá učila robotov myslieť a cítiť
[ad3][/ad3]
