Hanbí sa, keď vidí, že u nás nefungujú bežné veci

Niekedy sa pešo len tak túla ulicami, inokedy ich zase brázdi na starom bicykli. Často ho vidieť, ako sedí v kaviarničkách a vášnivo s niekým diskutuje.  Keď zanietene približuje bohatú históriu nášho mesta zahraničným turistom či domácim obyvateľom, začujete ho hovoriť nielen po slovensky, ale aj po anglicky, španielsky, ba aj rusky. Je nestrojený, z celej duše úprimný lokálpatriot. A svoj hlboký citový vzťah k mestu neúnavne šíri okolo seba. Aj preto dostal od Košičanov najviac hlasov v ankete mediálneho domu KOŠICE:DNES a získal prestížne ocenenie Košičan roka 2018.

Ako prvý na Slovensku začal organizovať dnes už legendárne Košické potulky. Jeho záber aktivít je však naozaj široký. Istý čas pôsobil ako učiteľ na španielskom gymnáziu, má vlastnú talkshow Bez šepkára, píše knihy, prekladá, ako autor je roky aktívny v médiách a nedávno spustil košickú glosátorskú show. Už viac ako 15 rokov prispieva k výnimočnosti nášho mesta.

Chcel byť kameramanom

Ako malému chlapcovi mu ani vo sne nenapadlo, že raz bude sprevádzať ľudí po metropole východu a rozprávať im o histórii mesta, jeho legendách či pikoškách. Tak ako mnoho chlapcov aj on chcel byť smetiarom. Vraví, že pre päťročné  dieťa je impozantné ako naskakujú na autá. Neskôr túžil byť kameramanom. Zo zápalkovej škatuľky si vytvoril „kameru“ a tváril sa, že nakrúca. „Sesternica mi však povedala, že ma na takú školu asi neprijmú, tak som svoj zámer pozmenil.“

Vyštudoval slovenský, ruský a anglický jazyk na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach.V štúdiu španielskeho jazyka pokračoval na Prešovskej univerzite, kde získal aj doktorát zo Súčasnej kubánskej literatúry. „Vždy sa mi španielčina páčila. Myslím si, že každý ďalší jazyk sa učí ľahšie.“

Inšpiratívny Londýn

Jeho prvé potulky boli rozhlasové. Milanov hlas sa ozýval z éteru košického rádia TOP, ktoré vzniklo v roku 1993. Práve skončil vysokú školu a s rádiom spolupracoval ako externista. Vtedy vymysleli rubriku, ako Košičanom priblížiť ich mesto. Do troch minút musel vtlačiť zrozumiteľné a pútavé zaujímavosti.

Košické potulky, ako ich poznáme dnes, vznikli v roku 2004. Inšpiroval ho Londýn. „Čítal som článok v učebnici angličtiny o tematických prehliadkach, napríklad po stopách Gándhího, či londýnskom požiari. Vtedy sme si s priateľom Lacom Koránom povedali – veď aj v Košiciach máme spústu zaujímavých tém, ktoré by sme dokázali urobiť. V tom čase sme mali pocit, že k nám chodí málo turistov, a tak sme sa zamerali na novú cieľovú skupinu – na Košičanov. Rozhodli sme sa, že ich budeme sprevádzať ako turistov.“  

Zo začiatku to však nemali veľmi ľahké. Košičania si toho veľa pamätajú a na potulky sa museli poriadne pripravovať. „Nedá sa im povedať len tak hocičo. Zaujíma ich všetko, aj akákoľvek malá soška.“ 

Témou prvej potulky bola Hlavná ulica. Prezradil nám, že vtedy sa jej zúčastnilo len okolo dvadsať ľudí. Dnes ich chodí na potulky vyše 400. „Samozrejme, nie som na to sám. Robím to so Zolim Balassom. Teda ak ochoriem, potulka aj tak bude.“

Spätná väzba

Milan nie je historik, ani sa tak netvári. No aj napriek tomu jeho výklad ľudia doslova hltajú. „Vždy sa však odrážam od faktov. Myslím si, že ma ľudia počúvajú práve kvôli tomu, že nemám vyštudovanú históriu. Viem to podať len tak, ako si to sám zapamätám. Nestrácam sa v detailoch, ako, povedzme, profesionáli, ktorí by chceli obsiahnuť celú tému. Samozrejme, vždy odkážem na knihy, z ktorých čerpám informácie. Je to mostík pre tých, ktorí sa chcú  dozvedieť viac.“

To, že jeho výklad „potulkári“ dopĺňajú  o ďalšie informácie, je samozrejmá vec. „Vôbec sa tomu nebránim, práve naopak. Napríklad jeden pán mi povedal, že mu dedko rozprával, ako sa nastavoval kedysi čas v Košiciach. Vždy presne o dvanástej hodine vraj poslali z Budapešti telegram, ktorý prijali na staničnej pošte. Hneď nato vystrelili z kanóna a celé Košice vedeli, že je poludnie.“

Zaujímalo nás, čím zaujme turistu, ktorý o našom meste vie veľmi málo alebo takmer vôbec nič. „Musím ho hneď pri prvom kontakte zaujať. Napríklad tým, že máme rozlohou najväčšiu pamiatkovú rezerváciu na Slovensku, najstarší maratón v Európe a že v Košiciach je tretia najväčšia zoologická záhrada v Európe. Nezabudnem ani na to, že sa tu narodilo mnoho známych ľudí, napríklad tenistka Martina Higinsová.“

Dobrý gazda

Milan sa za Košice hanbí iba vtedy, ak vidí, že u nás nefungujú bežné veci. „Dokáže ma napríklad naštvať, keď vidím rozpadnuté kamene okolo fontány pri Immaculate. Kým bol primátorom Rudolf Schuster, nemohlo sa to stať. Ten by si to isto zaznamenal do zápisníka a na druhý deň by sa to už opravovalo. Alebo ma vie rozčúliť holubím trusom znečistená dlažba okolo nádherného Dómu svätej Alžbety. Akoby okolie nemalo gazdu…“

Práve exprezidenta a bývalého primátora Košíc Rudolfa Schustera považuje za osobnosť, ktorú si úprimne váži. „Nebolo nič nezvyčajné, keď som ho videl štyrikrát za deň v meste, ako ho kontroluje. Vedel sa prihovoriť ku každému. Od bezdomovca až po veľvyslanca. Naštartoval naše mesto. Spomeniem napríklad kaviarničky na Hlavnej ulici, ktoré dnes dotvárajú kolorit nášho mesta. Nehovoriac o jej rekonštrukcii. Všímal si veci v zahraničí a snažil sa ich doniesť do Košíc. Napríklad Hrajúcu fontánu, ktorú videl v ruskom meste Vladimír.“

Atraktívny Luník IX

Košický sprievodca sa nehanbí ani za Luník IX, práve naopak. Poslednú dobu má pocit, že sa na sídlisku situácia zlepšuje. V nasledujúcom období tam chystá jednu zo svojich potuliek. „V minulosti som tam bol s turistami autobusom. Teraz to chcem určite urobiť inak. Mám v pláne ľuďom ukázať, že sa na Luníku IX nachádza napríklad krásny kostolík, do ktorého aj ja sám niekedy chodím na svätú omšu.“

Talkshow spúšťal s malou dušičkou

Milan Kolcun okrem potuliek naštartoval pred šiestimi rokmi aj ďalšiu aktivitu. Má vlastnú talkshow Bez šepkára v Štátnom divadle Košice. Stáva sa, že je vypredaná aj niekoľko mesiacov dopredu. „Vždy som po niečom takom túžil. Odrádzali ma obavy, že ľudia tam nebudú chcieť chodiť, ale keď Marián Čekovský začal s talkshow Čeky point, povedal som si, že to skúsim aj ja. Síce s malou dušičkou, ale nakoniec sa rozbehla, čo som veľmi rád.“ 

Milan o hostí nemá núdzu. Jeho zoznam sa neustále rozrastá. „Osobne si myslím, že každý človek je zaujímavý. Znie to ako klišé, ale je to tak. Mnoho ľudí má pozoruhodné  koníčky, alebo možno vedia fantasticky rozprávať o tom, čo ich baví, alebo sa im páči.“ Košický sprievodca nedávno spustil aj ďalšiu aktivitu – glosátorskú show.

Čítajte aj: 

• Toto sú finalisti ankety KOŠIČAN ROKA 2018!
• Slávnostný galavečer patril Košičanom
• Ako hodnotia výsledky ankety a priebeh galavečera KOŠIČAN ROKA 2018 hostia?
• Charitatívny rozmer podujatia
• Hostia sa na Košičanovi roka 2018 hodili do gala