Európske krajiny vyslali do Grónska vojenský personál
Európske vojenské jednotky majú vo štvrtok začať prichádzať do Grónska. Francúzsko, Švédsko, Nemecko a Nórsko v stredu oznámili, že vyšlú vojenský personál v rámci prieskumnej misie do grónskej metropoly Nuuk.
„Od dneška sa v Grónsku očakáva väčšia prítomnosť vojakov NATO,“ povedal v stredu grónsky vicepremiér Múte Egede a dodal, že pôjde o „výcvik“. „Prvý francúzsky vojenský personál je už na ceste. Ďalší budú nasledovať,” napísal na mikroblogovacej sieti X francúzsky prezident Emmanuel Macron. Nemecké ministerstvo obrany uviedlo, že do Nuuku vo štvrtok príde 13-členný prieskumný tím Bundeswehru, ktorý tam zostane do nedele.
Oznámenie o nasadení vojenských jednotiek prišlo v ten istý deň, keď ministri zahraničných vecí Dánska a Grónska vo Washingtone rokovali s americkým viceprezidentom JD Vanceom a ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. „Nepodarilo sa nám zmeniť postoj Spojených štátov. Je jasné, že prezident má túto túžbu dobyť Grónsko,“ povedal dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen.
„S Dánskom mám veľmi dobré vzťahy a uvidíme, ako sa to celé vyvinie. Myslím si, že sa niečo vyrieši,“ povedal americký prezident Donald Trump po rokovaní. Schôdze sa však nezúčastnil. Zároveň opäť uviedol, že Dánsko by bolo bezmocné, keby sa Rusko alebo Čína rozhodli Grónsko obsadiť.
(SITA,tapo)
Odporúčané články
Mimoparlamentná strana Demokrati odovzdala prezidentovi Petrovi Pellegrinimu viac ako 380-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda o predčasných parlamentných voľbách. Podľa predstaviteľov strany ide o reakciu na nespokojnosť časti verejnosti s vládou premiéra Roberta Fica.
Prezident SR Peter Pellegrini prijal v Prezidentskom paláci gruzínskeho prezidenta Michaila Kavelašviliho. Slovensko sa tak stalo prvou krajinou Európskej únie, ktorú nový gruzínsky líder oficiálne navštívil. Návštevu sprevádzajú aj kritické hlasy, ktoré Kavelašvilimu vyčítajú jeho údajne priaznivý postoj k Rusku.
Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini vyhlási referendum iniciované mimoparlamentnou stranou Demokrati na 4. júla. Hlasovanie bude obsahovať dve z troch pôvodne navrhovaných otázok, keďže požiadavku na skrátenie volebného obdobia parlamentu hlava štátu odmietla pre nesúlad s ústavou.
