Príbeh prepletených vŕb by mohol rozprávať…

So súčasnou podobou Mlynského náhonu sa spája aj osud vŕby na jeho brehu pri Rokoku.

Mnohí Košičania ju poznajú, na jej hadovitých konároch ľudia nachádzajú oddych, deti ju využívajú ako preliezačku či bunker. Pre svoj zaujímavý tvar sa dokonca pred piatimi rokmi dostala medzi finalistov ankety Strom roka.

To, že sú to vlastne dve vŕby, nám prezradil človek, ktorý sa zaslúžil o to, že tam dodnes rastú. Spoločne prepletené, vytvárajúce originálny solitér.

Splnilo sa mu to

Technický pracovník Slovenského vodohospodárskeho podniku Otakar Hrabovský ako projektant  niekdajšieho Hydroconsultu robil pri výstavbe nádrže v 80-tych rokoch autorský dozor. V tom čase to boli iba také malé stromčeky, asi 10 cm hrubé. „Tak som si predstavil, ako raz budú padať ich lístky na vodu. A splnilo sa mi to. Sú krásne,“ spomína dnes s pocitom zadosťučinenia.

Týždeň sa hádali

Vyrastal pri Mlynskom náhone a bolo mu ľúto, čo sa z niekdajšej mestskej oázy stalo: „Celý svet dáva vodu do mesta a autostrády vedľa, my sme to urobili nešťastne naopak. Uvedomovali sme si, že voda je mestotvorný prvok, tak sme sa aspoň z toho zvyšku snažili zachrániť čo najviac.“ Aj preto sa zaťal, keď chcel dať stavbyvedúci vŕby vyrúbať, lebo nemal kde uložiť polovegetačné panely:

„Hádali sme sa asi týždeň, dokonca sme to zapísali do stavebného denníka, lebo vedúci trval na svojom a ja ako autorský dozor projektu som s ním nesúhlasil. Ale presadil som si to a vŕby tam ostali.“

Vymyslel to Schuster To, čo vtedy budovali, nebola oficiálne rekreačná zóna, ale nádrž ICO, teda investícia civilnej obrany: „Nevedeli na to inak zohnať peniaze, vymyslel to Rudolf Schuster, že to má slúžiť pre civilnú obranu.“

Mlynský náhon 

Až do 70-tych rokov minulého storočia bolo toto rameno Hornádu naplnené vodou. V roku 1974 na mieste jeho koryta vybudovali štvorprúdovú cestnú komunikáciu. Vodu odviedli pod jej povrchom do potrubia, ktoré ústi do Hornádu až pri teplárni. Zdroj: Urbanistická štúdia Mestská zeleň Košice/2013

Foto: Veronika Janušková