Hokejový brankár je individuálny športovec v kolektívnom športe

Štatistiky brankárov HC Košice sú výborné. Týka sa to Marcela Melicherčíka, Tomáša Halásza aj Dominika Riečického. Prácu s nimi má v hokejovom klube pod palcom tréner brankárov Marko Milý.

Od roku 2014 zažil v HC Košice trénerov Antona Tomka, Petra Oremusa a teraz pracuje pod vedením Rostislava Čadu. Je súčasťou realizačného tímu, denne je na tréningoch, počas zápasov nechýba na striedačke. Prvú skúsenosť s trénovaním mal ešte ako aktívny hráč. V tom čase chytal v prvej lige v Prešove, v Humennom, Bardejove. „Končil som kariéru a popritom v kluboch, v ktorých som pôsobil, som aj trénoval brankárov,“ povedal nám Marko Milý.

Do Košíc prišiel ako brankár z Prešova ešte vo federálnej lige. Bol trojkou v časoch, keď tu pôsobili Švárny či Dragan. V sezónach 1997/98 a 1998/99 bol v klube opäť, a tak zažil ako hráč dve finálové série a jedno majstrovské zlato. A slovenský titul mohol oslavovať aj vlani – už ako tréner brankárov HC.

Občas pohladiť dušu

Špecifická je podľa Milého práca pri mládeži, kde ešte len ladia štýl a návyky brankárov. U mužov je to už trochu iné.

„Tu okrem tréningov musíte chalanom občas pohladiť dušu. Od brankára sa vždy vyžaduje stopercentný výkon. Niekedy tréner nepostrehne, že pri inkasovanom góle bol puk tečovaný, vtedy potrebuje povzbudiť. Na tréningu drilujeme zákroky, pracujeme na ich správnom výbere.“ Pri predzápasovom výbere prvého brankára má v HC Košice rozhodujúce slovo hlavný tréner. Milý vraví, že hlavný tréner Čada svoju voľbu oznámi asistentovi aj trénerovi brankárov a vysvetlí, prečo sa tak rozhodol. „Návrh pána Čadu, koho nominovať, bol zatiaľ vždy správny. Stále som sa s ním stotožnil. V tomto smere sme ešte nemali rozdielny názor.“

Za štatistikou sa skrýva aj obrana

Košické brankárske štatistiky sú fantastické. „Tie čísla nie sú vôbec náhoda, či otázka šťastia. Ale výborné štatistiky nie sú len zásluha brankárov. Obranná hra je tu prepracovaná maximálne. Až keď niečo zlyhá, tak je tu brankár, ktorý sa snaží zabrániť gólu.“

Nech v Košiciach chytal ktokoľvek, oceliari mali vzadu istotu. „Je to tým, že máme troch šikovných brankárov. Ktorýkoľvek dostane šancu, ide tam so zámerom, že pomôže a nepremýšľa nad tým, že je z lavičky vychladnutý alebo či má formu.“

Chytať vedia, potom je to o hlave

Ako sa dá pracovať na mentálnom naladení brankára? „V Košiciach sú rok čo rok najvyššie ambície a s tým je spojený tlak. V šiestom tíme tabuľky ho gólman isto tak nevníma. Ja ako tréner brankárov sa musím vedieť s chlapcami porozprávať, povedať si dobré aj zlé veci. Čo je fajn, všetci traja sú ochotní pracovať, keďže sa chcú zlepšovať. Dokázali, že chytať vedia, potom je to už o hlave a trošku o šťastí.“

Za svojich hráčskych čias nezažil Milý taký prístup, keďže prvého trénera brankárov mal až po tridsiatke. „Dynamika horných a dolných končatín, reakcie a reakčný čas, na tom sa pracuje stále. Pôsobím pri slovenskej reprezentácii do 16 rokov, cestujeme po svete a vymieňame si skúsenosti s kolegami z Ruska, Švédska, Fínska.“

Šnúru a rozštep robili brankári aj v minulosti. A predsa sú tí dnešní iní. „My sme chytali živelne. Dnes sa už brankár nezvalí na chrbát. Je stále na nohách, respektíve na jednej nohe, aby mohol reagovať na ďalšiu situáciu. Dnešný dobrý ligový brankár by bol pred 20 – 30 rokmi svetová hviezda.“

Brankár nemá právo na chybu

V Kanade a Amerike majú podľa Marka brankári oveľa lepšiu palicovú techniku. Ibaže tam už odmalička pracujú s hokejkou, tréneri ich nabádajú rozohrávať akcie.

„Na Slovensku je trend puk zastaviť, nie rozohrať. Po kikse pri rozohrávke je brankár pod paľbou kritiky. Treba si uvedomiť, že brankár je individuálny športovec v kolektívnom športe. Musí byť iný ako hráči z poľa, aby sa vedel vyrovnať s tlakom. Je tam celých 60 minút, ak spraví chybu, ťažko ju niekto napraví. Ak útočník nepremení nájazdy, nebije to tak do očí. Brankár nemá právo urobiť chybu.“

Syn sa potatil len  sčasti – je útočník

Útočník Juraj Milý (vľavo) si nevybral brankársky post

Hokejista HC Košice Juraj Milý je Markovým synom. Účastník ostatných MS hráčov do 20 rokov sa celkom nepotatil. Nie je brankár, ale útočník. „Začínal ako brankár, som však rád, že sa mi v mladom veku podarilo prehovoriť ho, aby si skúsil iný post. Nastúpil v útoku, dal nejaké góly a už tam ostal,“ hovorí otec o 19-ročnom Jurajovi, ktorý saudomácňuje v tíme oceliarov.

„Dostalo sa mi do uší, že na šampionáte Juraja sledovali. Ja som do toho nevstupoval. Rozhodnutie je predsa na trénerovi. Dostal od HC ponuku, vedel, že presadiť sa v tomto klube nebude jednoduché. Košický tím je slovenskou špičkou, takže musí byť trpezlivý.“

Foto: