Zimomriavky aj napriek prehre
Krásny večer zažilo 7 143 divákov v Steel aréne v zápase hádzanárov Slovenska proti Švédsku. Naši chlapci už boli odpísaní – v polovici druhého polčasu prehrávali 11:19, ukázali však veľké srdce a nepoddajnosť. Potiahli päťgólovú šnúru a v 53. minúte znížili na 16:19. Košické obecenstvo pripravilo hráčom súpera peklo. Po stredajšej remíze v Rusku sa však ďalší zázrak nekonal. S topfavoritom kvalifikačnej skupiny sme prehrali 17:21.
„Keď sme sa dotiahli na rozdiel troch gólov a celá hala stála, mal som zimomriavky. Škoda prvého polčasu. Ale v tom druhom ukázalo naše mužstvo morálku,” vyjadril sa 52-ročný tréner Slovenska, košický rodák Martin Lipták. Po senzačnej remíze v úvodnom zápase kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 2018 túžili Slováci po ďalšom prekvapení. V zostave aj so siedmimi hráčmi, ktorí prežili krásne hádzanárske časy v Košiciach.
Nezabudnuteľný večer
„Prehra nás mrzí, ale Švédi boli lepší. V prvom polčase hrali fantasticky, predvádzali svetovú hádzanú. Vyleteli na nás, ukázali svoju kvalitu, prehľad a skúsenosti. Keď sme v záverečnej desaťminútovke znížili na trojgólový rozdiel, veril som, že sa môže zopakovať zázrak zo zápasu s Ruskom. V druhom polčase sme ukázali, že keď sa nahneváme, vieme brániť a aj potiahnuť v útoku. Nestratili sme svoju tvár,“ sumarizoval 38-ročný kapitán Slovenska Radoslav Antl.
Vďaka šiestim gólom bol najlepším strelcom nášho tímu. „Obrovské poďakovanie patrí divákom. Títo ľudia, ale aj my hráči a aj ľudia zo zväzu, si nezaslúžili, aby sme schytali debakel. Pre mňa bol tento zápas obrovským zážitkom. Neviem, koľko ešte budem hrať v reprezentácii, či sa dostanem do Steel arény, ale toto bol pre mňa nezabudnuteľný večer,“ neskrýval Antl emócie.
Tomáš Urban mal zimomriavky
V podobnom duchu hovoril aj ďalší košický rodák Tomáš Urban, ktorý pôsobí v nemeckom Eisenachu. „Atmosféra bola úžasná a elektrizujúca. Pri každom našom útoku som mal zimomriavky, väčšie divácke peklo som na hádzanej ešte nezažil. Škoda, že sme ľudí, ale aj samých seba, nedostali skôr do takého tranzu, v akom sme boli v závere zápasu, keď sme sa dotiahli na rozdiel troch gólov.“
Jasne pomenoval príčiny, prečo nám Švédi hneď v úvode duelu utiekli na 6:1 či 13:5. „Hrali sme ustráchane a robili sme technické chyby. Hostia nás prevalcovali svojou kvalitou a sebavedomím.
Nedali sme si pozor na ich spojky, hoci práve o tom sme si pred zápasom hovorili. Druhý polčas ale vyzeral úplne inak.“
Paul by hral len v Košiciach
Výkon nášho mužstva výrazne poz dvihol brankár Teodor Paul. Ďalší spomedzi odchovancov košickej hádzanej v druhej polovici druhého polčasu vymenil Richarda Štochla. Keď Teo vstúpil do zápasového diania, obrazne povedané, zavrel bránu. „Nikto z nás nedal hlavu dole, bojovali sme až do konca. Švédi sa od nás utrhli hneď na začiatku, no my sme sa pozviechali. V druhom polčase sme ukázali, že vieme hrať hádzanú a favorit to nemal jednoduché.“
Teodor Paul ani po prehre neklesal na duchu. Slováci v dvojzápase s topfavoritmi skupiny dosiahli viac ako chceli. Získali cenný bod a presvedčili sa, že aj s vyspelými európskymi mužstvami vedia hrať rovnocennú partiu. „Tieto dva zápasy nám dodali sebavedomie, hrali sme celkom pekne a bojovne. Bod z Ruska môže byť pre nás ešte zlatý.“ Na záver povedal to, čo cítil každý zo slovenskej hádzanárskej partie: „Keby bolo na mne, každý domáci zápas by sme hrali v košickej Steel aréne. Atmosféra bola skvelá, klobúk dole pred divákmi, že nás po celý čas hecovali.“
(BL)
Foto: Veronika Janušková
