Ako budú Košičania tráviť Veľkú noc

Tohtoročné veľkonočné sviatky budú výnimočné. Koronavírus zmenil zvyky ľudí, zrušil väčšinu tradícií, zabránil stretávaniu rodinných príslušníkov i priateľov. Ako sa s tým vysporiadali Košičania?

Karin Šlosárová (na snímke) : Snažíme sa s úsmevom to prežiť

Keďže máme dve malé detičky, na Veľkú noc sme sa tradične tešili už pár týždňov dopredu. Vždy sme si išli natrhať zlatý dážď, prípadne bahniatka. Staršiu dcérku som zapojila do výzdoby nášho domova. Vybrali sme vajíčka, kačičky, košíčky, vyrábali sme hand made výslužku pre šibačov. Ja som si už v myšlienkach premietala, čo všetko navarím a upečiem a podľa toho som si rozvrhla aj nákupy. Každý rok k tomu patrili sväté omše a aj posvätenie jedla. 

Tohtoročná Veľká noc bude, žiaľ, iná. Byt si trošku vyzdobíme, vyrobíme aj nejaké ozdoby, ale už teraz dcére vysvetľujeme, že šibači tohto roku neprídu. Hovoríme o koronavíruse, snažíme sa jej to pekne vysvetliť. Mladší syn je ešte maličký, neuvedomuje si, že tohto roku oblievať a šibať babku, susedy a kamarátky nebude. 

S veľkonočným jedlom to bude ešte skromnejšie. Do obchodu sa pôjde iba raz, nakúpime len základné potraviny. Upečiem baránka, pasku, pripravím cviklu, mäsko, šalát a nejakú sladkú maškrtu. 

Budeme musieť oželieť aj omšu a posvätenie jedla. Ale verím, že niečo sa pripraví aj cez live stream. Z tejto situácie nám je smutno, keďže celá rodinka máme v mesiacoch marec a apríl aj narodeniny. Ale snažíme sa s úsmevom to nejako prežiť.  

Zlata Dingová Pisarova: Snáď si to budúci rok vynahradíme

Pre mňa sú vianočné a veľkonočné sviatky hlavne o práci. Pre všetkých mojich priateľov, ale aj iných záujemcov, každoročne pripravujem maľované medovníkové dobroty. Každý rok o takomto čase už som bola na trhu na Dominikánskom námestí a ponúkala som svoje výrobky. 

Tohto roku je situácia úplne iná. Okrem toho, že som vlastne od začiatku roka v dobrovoľne nedobrovoľnej karanténe po operácii nohy, prišiel koronavírus a hoci som aj napriek bolestiam medovníkové vajíčka, kuriatka či kačičky prichystala, predávať ich nemôžem. Tak som časť poslala ako výslužku do vývarovne pre dôchodcov, odniesla som medovníky aj do nemocnice, kde som bola na kontrole s nohami. Niečo sa mi darí predať cez sociálne siete, ale ľudia asi nemajú peniažky, keďže veľa firiem je zatvorených. Mne ale nikto nedá múku zadarmo… 

Tohto roku to budú smutné sviatky. Po iné roky sme sa stretli celá rodina, tohto roku budem počas Veľkej noci určite sama. Nechcem sa nakaziť ani ja a tiež nechcem, aby sa nakazila moja mamka či ostatná rodina. Snáď si to budúci rok vynahradíme. 

Edita Fabian Hilgartová: Stretnutie s priateľmi cez videochat

Vzhľadom na obmedzenie pohybu ostávame spolu s manželom sami dvaja v byte. Ide o naše prvé spoločné veľkonočné sviatky, a keďže sa necítim ako poriadna gazdinka, asi vynecháme veľkonočné dobroty. Verím, že sa bez nich zaobídeme. Už dávnejšie som sa prihlásila ako dobrovoľníčka v Červenom kríži na roznášanie jedál pre seniorov alebo ľudí, ktorí prišli zo zahraničia a sú ubytovaní na internáte v Košiciach – čiže možno strávim sviatky takto. Každoročnú tradíciu – stretnutie s priateľmi – sme presunuli do online videochatu. To mi je asi najviac ľúto.

Antónia Dudríková: Veľká noc bude hlavne o pokore 

Tradície, samozrejme, dodržíme, aj keď mamka do kostola nepôjde, čo bude pre ňu určite menej slávnostný sviatok. Mne budú najviac chýbať moje dcéry, ktoré žijú v zahraničí, a neuvidíme sa, pretože by museli ísť do povinnej karantény. Navaríme a napečieme si, čo máme radi, nesmie chýbať syrek, hrudka, údené, vajíčka, klobásky a moja syrová roláda a veľa cvikly. 

Ja sa najviac teším na to, že  nebude žiadna oblievačka, tento zvyk nemám veľmi rada, lebo som si toho pri dvoch dcérach užila viac ako dosť. Bolo pri tom veľmi veselo, takže nakoniec mi to aj možno bude chýbať. Najviac mi však budú chýbať stretnutia s príbuznými. Ale napriek obmedzeniam verím, že táto Veľká noc bude hlavne o pokore a zodpovednosti.