Porušenie medzinárodných sankcii by malo byť zahrnuté v Trestnom zákone
Slovensko by malo zaviesť trestnoprávny postih porušovania alebo obchádzania medzinárodných sankcií, a to úpravou v Trestnom zákone, vrátane sankcie umožňujúcej postihnutie majetku páchateľa.
Konštatuje to Návrh zmien vo vykonávaní medzinárodných sankcií v SR, ktorý dnes schválila vláda. Podľa návrhu by prípady porušenia sankcií mali vyšetrovať orgány Policajného zboru, rovnako ako Kriminálny úrad finančnej správy.
„Reštriktívne opatrenia Európskej únie, resp. medzinárodné sankcie vydané orgánmi Organizácie Spojených národov, ako aj prípadné medzinárodné sankcie prijaté SR by mali byť vykonávané efektívne, a pre prípady ich obchádzania alebo porušovania by mali existovať mechanizmy dostatočne odradzujúce od takéhoto konania,” uvádza sa v dokumente z diele rezortu spravodlivosti. Zároveň sa materiál odvoláva na analýzu organizácie Eurojust, ktorá porovnávala právne úpravy 27 členských štátov EÚ a šiestich štátov so štatútom pozorovateľa v Európskej sieti pre vyšetrovanie a stíhanie genocídy a zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. „Z analýzy vyplynulo, že v rámci porovnávaných 33 štátov nemalo priamy trestnoprávny postih porušovania alebo obchádzania medzinárodných sankcií iba Slovenská republika a Španielsko,” zdôraznil dokument.
Okrem zavedenia trestnoprávneho postihu materiál odporúča sprísniť aj postihy za porušenie a obchádzanie medzinárodných sankcií v správnom konaní (priestupky, iné správne delikty), ktoré by sa mali naďalej uplatňovať pre menej závažné prípady porušení medzinárodných sankcií. „Porušením medzinárodnej sankcie by malo byť aj nedodržanie notifikačných povinností, napríklad neoznámenie majetku, ktorý podlieha zaisteniu na základe medzinárodnej sankcie,” konštatuje dokument.
Pokiaľ ide o zaraďovanie a vyraďovanie osôb do/zo sankčných zoznamov, takéto zásahy by podľa návrhu mali byť možné len na základe predvídateľných a taxatívne vymedzených dôvodov v zákone, v súlade s medzinárodnými záväzkami SR a jej zahraničnopolitickými a bezpečnostnými záujmami. Materiál zároveň odporúča prehodnotiť existujúce postupy zmien sankčných zoznamov a prijímania nových sankcií, aby mohli zástupcovia SR prijímať informované rozhodnutia tak na slovenskej , ako aj európskej a medzinárodnej úrovni, s využitím vecných vstupov od všetkých dotknutých orgánov. „Existencia autonómneho slovenského sankčného režimu by mala zostať zachovaná jednak z dôvodu schopnosti plnenia medzinárodných záväzkov SR, ale aj ako nástroja zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR,” dodal dokument.
Zdroj: SITA, sa, mt
Odporúčané články
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Mesto Košice opravilo na svojich komunikáciách za uplynulý mesiac 300 m2 výtlkov, ktoré v doterajšom priebehu zimy vznikli kvôli výkyvom počasia. Na zlepšenie stavu komunikácií sa použilo 17 ton náhradnej asfaltovej zmesi Canader, ktorá sa používa na odstraňovanie havarijných stavov využíva najmä počas zimného obdobia.
V Košiciach ukladajú na posledný odpočinok rómskeho kráľa Róberta Botoša. Skonal v nedeľu 15. februára. O jeho úmrtí informovalo Združenie obcí Jekhethane. Ako uviedlo, Botoš bol prvý košický a posledný oficiálne korunovaný rómsky kráľ strednej Európy.
