Slovensko čaká povinnosť úpravy odpadov pred ich zneškodnením na skládkach
Slovensko od 1.januára 2023 čaká nová legislatívna povinnosť – tzv. úprava odpadov pred ich zneškodnením na skládkach. Týka sa predovšetkým zmesových komunálnych odpadov od obyvateľov (odpad v čiernych nádobách). Znamená to, že žiadny zmesový komunálny odpad, ktorý nie je upravený, nemôže byť zneškodnený na skládkach.
Daná povinnosť je tak splniteľná len výstavbou technologických zariadení, ktoré daný odpad dokážu stabilizovať. Problém je však v tom, že vyše 85 percent Slovenska takéto technológie nemá, a to aj napriek tomu, že väčšina spoločností už podali projekty na výstavbu takýchto technologických zariadení.
„Najväčší problém je v tom, že za dva roky nie je štátna správa schopná dané projekty posúdiť a vydať stavebné povolenie. Bežný proces EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) a stavebné konanie na Slovensku trvá 4 až 5 rokov, a to vzhľadom na personálne poddimenzovanie štátnej správy a obštrukcie „pseudoaktivistov“, ktorí zneužívajú medzery v procese EIA a naťahujú konanie na niekoľko rokov,” uvádza Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Únia miest Slovenska (ÚMS), Zväz odpadového priemyslu (ZOP), Združenie organizácií verejných prác (ZOVP) a Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH).
Uvedené inštitúcie, zastupujúce takmer 100 percent trhu v oblasti miest/obcí a zberových spoločností, už niekoľkokrát avizovali Ministerstvu životného prostredia SR (MŽP SR), že dva roky na implementáciu danej povinnosti je málo a žiadajú o jej presunutie o dva roky – t.j. súčinnosťou od 1. januára 2025, kedy je predpoklad, že väčšina predložených projektov bude mať stavebné povolenia a technologické zariadenia budú vybudované.
Spomenuté inštitúcie upozorňujú na to, že sa Slovensko dostáva do stavu, kedy od 1. januára budúceho roka nebude môcť zneškodniť odpad od obyvateľov. Znamená to, že odpad od obyvateľov sa prestane zbierať, zneškodňovať a zo Slovenska sa stane jedna veľká čierna skládka odpadov s obrovskými ekonomickými, zdravotnými a finančnými rizikami.
V prípade, ak MŽP SR nevyhovie požiadavke vyššie uvedených združení, je možné, že budú zvažovať vyhlásenie štrajkovej pohotovosti, prípadne ostrého štrajku.
Zdroj: SITA/ ta, mt, kv
Odporúčané články
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Mesto Košice je lídrom v rámci Slovenska v oblasti štátom podporovaného nájomného bývania. Počas utorkovej diskusie v rámci interaktívneho podujatia „Mesto v meste“, ktoré sa od uplynulého pondelka až do konca tohto týždňa koná v Auparku, sa na tom zhodli košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) a generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová.
V závere roka 2025 sme informovali o tom, že wellness centrum v Národnom olympijskom centre plaveckých športov (NOCKE) pripadlo do nájmu firme mestského poslanca Miroslava Špaka a jeho firme SPAK, s. r. o. Pár dní pred Vianocami ohlásil poslanec Špak v rámci projektu KW360 využívanie fitness a wellness centra v NOCKE za symbolický jednorazový poplatok. Problém je, že SPAK s.r.o. prevádzkuje wellness. Fitness centrum prevádzkuje Naytilus Fitness, ktorý sa od Špakovho projektu dištancoval.
