Chuť zahryznúť si do ľadovej kocky môže byť prejavom nedostatku železa
Chuť zahryznúť si do ľadovej kocky či do hliny môže byť prejavom nedostatku železa v ľudskom organizme. Upozorňuje na to svetová kampaň „Berte železo vážne“ (Take Iron Seriously) s podtitulom „Načúvajte svojmu telu“, ktorú si spoločnosť pripomína vo štvrtok. Slovensko sa do nej zapája po prvý raz.
Odborníci vysvetlili, že pri dlhodobom nedostatku železa začne telo vyrábať menej červených krviniek, teda trpí anémiou z nedostatku železa. Každoročne s touto diagnózou vyhľadá pomoc lekára viac ako 26-tisíc Slovákov.
Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií na anémiu z nedostatku železa zomrelo vlani 145 ľudí.
[ad][/ad]Príznaky nedostatku železa
Kampaň upozorňuje na to, že nedostatkom železa trpí vo svete jedna z troch osôb. Neprejavuje sa len bledou kožou a únavou. Medzi príznaky patrí podľa odborníkov napríklad aj intolerancia chladu, syndróm nepokojných nôh, nutkavé hryzenie ľadu, nezvyčajné chute na nejedlé veci, napríklad na hlinu, či únava.
Nedostatok železa sa môže prejavovať aj tak, že pacientom sa ľahko tvoria modriny alebo majú často afty v ústach. Vypadávanie vlasov, poblednutosť a krehké nechty môžu tiež signalizovať, že telo potrebuje dodávku železa.
Železo je tiež potrebné na udržanie zdravého imunitného systému, ktorý pomôže v boji infekciami.
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Čaj môžeme vnímať ako druhý najobľúbenejší nápoj po káve. Tento nápoj vie zahriať počas studených dní, uvoľniť telo, ale aj zlepšiť náladu. Existuje niekoľko stoviek druhov čaju, pričom mnohé z nich sa v domácnostiach používajú ako prírodné liečivá.
Vedci zistili, že ľudia v krajinách s rozšírenou viacjazyčnosťou majú menšiu pravdepodobnosť, že vykazujú známky zrýchleného starnutia. Monolingualisti naopak s väčšou pravdepodobnosťou vyzerajú biologicky staršie, ako je ich vek. Už znalosť jedného ďalšieho jazyka má badateľný ochranný účinok, píše ScienceAlert.
Návrat do práce po materskej či rodičovskej dovolenke pre mnohé Slovenky znamená nielen osobnú, ale aj ekonomickú výzvu. Podľa prieskumu 365.bank sa až takmer polovica žien po návrate do zamestnania ocitá na rovnakej platovej úrovni ako pred odchodom na materskú, no tretina zarába menej. Vyšší príjem po návrate uviedlo len 15 % opýtaných.
