Dodržujete pravidlá košického nárečia?
Slovenčina je krásny a ľubozvučný jazyk, ktorý vie potrápiť nielen cudzincov, ale aj Slovákov. Najväčšie ťažkosti máme s písaním tvrdého y, skloňovaním, ale aj so samotnou gramatikou. Okrem spisovnej slovenčiny používame aj hovorovú podobu a mnoho slangových výrazov. Nesmieme však zabudnúť ani na naše nárečia.
Okrem toho, že hovoríme, niekde hvaríme, hutoríme, rečujeme, ale aj bisidujeme a vyprávame. Ako to je v Košiciach?
Východoslovenské nárečie označuje nárečia obyvateľov východného Slovenska s výnimkou Gemera. Dorozumievajú sa ním obyvatelia Abova, Spiša, Šariša a Zemplína. Prízvuk sa nachádza na predposlednej slabike a v podstate by sa dal prirovnať k talianskemu. Nárečia abovskej oblasti, do ktorej približne patrí Košický kraj a okres Moldavy nad Bodvou má niekoľko pravidiel. Dodržujete ich?
1. Skoro všetky slovesá sa zakončujú na – ic (robic, rozumic)
2. Predložky k a ku sa často nahrádzajú predložkou do (napr.: idem k babke – idem do baby)
3. Ch sa vyslovuje ako znelé h (chlieb- hľeb, chudoba – hudoba, chládok-hladek)
4. Charakteristický je tvar f Košici /f Košicoch
5. V abovčine neexistuje tvrdé y (napr. vyhodiť – vihodzic)
6.V slovách, kde je mäkká výslovnosť v spojení s „i”, sa mäkkosť vyjadrí mäkčeňom (napr.: ľiter, saňitka, gavaľir)
7. Písmeno i, nič nezmäkčuje. Je to jednoducho ,,i“
8. Ak chcete s východniarom z Košíc viesť debatu v jeho nárečí, stačí používať ukazovacie zámeno Ta a neustále gestikulovať. Ta ňe?
Poznáte tieto slová?
TEPŠA – plech
FIRHANGI – záclony
TEJA – čaj
GEROK – kabát
PSOTA – choroba
KOMPERE – zemiaky
MARHEV – mrkva
NEMENÁKY – kliešte
GURČICA – krtko
BUGIĽAR – peňaženka
Michaela Luxová
Foto: shutterstock
Odporúčané články
Tradičná domáca bábovka patrí medzi najobľúbenejšie dezerty, ktoré vynikajú svojou jednoduchosťou a nadýchanou štruktúrou. Vďaka kombinácii svetlého a kakaového cesta vzniká efektný mramorový vzor, ktorý poteší nielen chuťou, ale aj vzhľadom. Tento osvedčený recept je ideálnou voľbou ku káve, čaju alebo ako sladké pohostenie pre rodinu a návštevy.
Šťavnatá pečená hus s chrumkavou kožou patrí medzi najobľúbenejšie slávnostné jedlá slovenskej kuchyne. V kombinácii s dusenou červenou kapustou a domácimi lokšami vytvára tradičné menu, ktoré sa hodí na rodinný obed aj sviatočný stôl. Prinášame vám recept, vďaka ktorému si túto klasiku pripravíte aj doma.
Veľký piatok sa ako deň najprísnejšieho pôstu v živote našich predkov spájal s viacerými agrárnymi zvykmi, nechýbali ani rôzne magické úkony. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.