Ján Baláž sa stal členom Medzinárodnej astronautickej akadémie
Kozmický konštruktér Ján Baláž z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (ÚEF SAV) v Košiciach sa stal členom Medzinárodnej astronautickej akadémie. Do akadémie ho uviedli na slávnostnom galavečere vo Washingtone, bude v nej pôsobiť ako korešpondent v sekcii inžinierskych vied.
Vyplýva to z informácií, ktoré poskytlo Oddelenie kozmickej fyziky ÚEF SAV v Košiciach.
„Zvolenie za člena akadémie nepovažujem iba za osobný úspech, ale najmä za úspech môjho pracoviska, Ústavu experimentálnej fyziky SAV, ktorý sa kozmickému výskumu a inžinierstvu úspešne venuje už 50 rokov od svojho vzniku v roku 1969,“ povedal Baláž.
[ad][/ad]Vermírne misie
Ako ďalej uviedol, ÚEF SAV sa na vesmírnych misiách zúčastňuje takmer nepretržite.
„Kým jedna vesmírna misia dožíva, ako nedávna Rosetta alebo Radioastron, ďalšia je už na ceste k svojmu cieľu, ako napríklad BepiColombo k Merkúru. V našom laboratóriu oddelenia kozmickej fyziky ÚEF SAV sa pripravujeme na ďalšie, aktuálne na misiu Juice k mesiacom planéty Jupiter a na mesačnú misiu Luna-Globe,“ povedal o najbližších zámeroch Baláž, ktorý sa doposiaľ podieľal na trinástich už realizovaných vesmírnych misiách.
Medzinárodná astronautická akadémia (International Academy z Astronautics – IAA) má v 65 krajinách sveta spolu 1 200 členov. Okrem Baláža je v jej tohtoročnom zozname ešte jeden Slovák, endokrinológ Ladislav Macho, ktorý v rokoch 1990 až 1992 predsedal SAV. Hlavným princípom IAA je široký internacionalizmus, úzka spolupráca s národnými akadémiami s cieľom rozvíjať ducha spolupráce a pokroku, ktorý presahuje národné hranice, kultúry a inštitúcie.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Pýtali sme sa Košičanov, ako si predstavujú svoju štedrovečernú večeru. Dali sme im na výber medzi rezňom a rybou. Väčšina sa prikláňala k rezňu a jeden manželský pár bude mať na stole dokonca hneď všetko, aj vyprážané rezne aj rybu, aby si každý prišiel na svoje. Ako je to u vás doma?
Vedci zistili, že ľudia v krajinách s rozšírenou viacjazyčnosťou majú menšiu pravdepodobnosť, že vykazujú známky zrýchleného starnutia. Monolingualisti naopak s väčšou pravdepodobnosťou vyzerajú biologicky staršie, ako je ich vek. Už znalosť jedného ďalšieho jazyka má badateľný ochranný účinok, píše ScienceAlert.

