Modrý mesiac rozžiari oblohu už tento týždeň! Prichádza raz za 10 rokov
V noci zo stredy (30. 8.) na štvrtok (31. 8.) nastane najväčšia astronomická udalosť tohtoročného leta. Okrem toho, že bude Mesiac najbližšie k Zemi, nás čaká aj výnimočný Modrý spln. Na svojom webe o tom informuje Imeteo.
Ako uvádza Imeteo, Modrý mesiac bude zároveň aj supermesiacom. Pôjde v poradí o tretí supermesiac v tomto roku. Spln nastane vo štvrtok 31. augusta o 3.36 hod.
Mesiac bude k Zemi najbližšie
,,O supersplne hovoríme vtedy, ak je Mesiac na svojej elipsovitej dráhe k našej planéte najbližšie,” uvádza Imeteo. Vo štvrtok (31. 8.) bude zároveň Mesiac k Zemi úplne najbližšie v rámci roka a bude vzdialený na 357 344 kilometrov. Práve preto sa bude zdať Mesiac na oblohe o čosi väčší a jasnejší.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Slovenskú oblohu rozžiarila polárna žiara. Vidieť ju bolo aj nad Košicami (FOTO+VIDEO)
Bude skutočne modrý?
Počas roka môžeme sledovať 12 splnov, jeden v každom kalendárnom mesiaci, ale približne raz za dva a pol roka nastane v poradí 13. spln, ktorý nemá oficiálny názov. ,,Z tohto dôvodu sa 13. spln nazýva modrý. Na označenie druhého splnu, ktorý nastane v jednom kalendárnom mesiaci, sa teda vo svete používa prívlastok modrý,” objasňujú teda, že ide skutočne len o pomenovanie a nie reálnu farbu Mesiaca.
Augustový Modrý mesiac je navyše aj supermesiacom. Ide o skutočne vzácnu a výnimočnú astro udalosť, ktorá nastáva raz za približne 10 rokov.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ: Nezmeškajte sériu supersplnov!
Zdroj: imeteo.sk, NM
Odporúčané články
Veľkonočná vigília, slávená v noci zo soboty na nedeľu, je ústrednou bohoslužbou kresťanských osláv Veľkej noci, ktorá začína Veľkonočnú nedeľu. Podľa Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska nejde o obrady Bielej soboty, hoci sa konajú v sobotu po západe slnka, ale liturgicky patria už k nedeli. Táto noc bdenia, zasvätená očakávaniu Pána, oslavuje Kristovo zmŕtvychvstanie a prináša radosť po tichu od Zeleného štvrtka.
Kvetná nedeľa, ktorá tento rok pripadá na 13. apríla, je v poradí šiestou pôstnou a zároveň poslednou nedeľou v 40-dňovom období veľkého pôstu, ktorý sa začal Popolcovou stredou. Táto nedeľa je známa i pod názvom Palmarum – podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista. Nedeľa sa však nazýva aj Pašiová (odvodené z latinského passio – utrpenie). V kresťanských chrámoch sa čítajú pašie.
Veľkonočná nedeľa je pre katolíkov najvýznamnejším sviatkom, kedy si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, víťazstvo nad smrťou a zavŕšenie jeho vykupiteľského diela. Kristova duša sa spojila s osláveným telom, ktoré napriek ranám ukrižovania nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Pravoslávni veriaci na Slovensku však v tento deň oslavujú Kvetnú nedeľu, pripomínajúcu Ježišov vstup do Jeruzalema, a Veľkú noc budú sláviť o týždeň neskôr.
