Prečo je 1. máj medzinárodným Sviatkom práce?

Myšlienka 1. mája ako medzinárodného dňa pracujúcich vznikla v dôsledku napätia medzi americkými robotníkmi a zamestnávateľmi. V októbri 1884 americká odborová organizácia FOLTU prijala uznesenie, že o dva roky, teda do 1. mája 1886, má vstúpiť do praxe osemhodinový pracovný deň. Keďže zamestnávatelia nereagovali, nasledoval generálny štrajk. Vrcholom napätia boli udalosti v Chicagu, kde sa demonštrácie z 1. až 3. mája skončili krvavým stretom na Haymarketskom námestí. Zahynulo najmenej 13 ľudí, zranenia utrpeli desiatky. Niektorí odboroví lídri boli po vykonštruovanom procese popravení.

Na pamiatku týchto obetí vyhlásila II. internacionála na kongrese v Paríži v roku 1889 1. máj za medzinárodný sviatok boja pracujúcich.

Prvé kroky na Slovensku

Na území Slovenska sa prvé oslavy konali už v roku 1890. V Bratislave sa tisícky ľudí zhromaždili na Železnej studničke, v Košiciach a Liptovskom Mikuláši zas robotníci pochodovali v sprievodoch so symbolmi práce. Táto iniciatíva bola v tom čase aktom občianskej odvahy – išlo o spontánne prejavy solidarity a túžby po rovnosti. Po vzniku Československa v roku 1918 bol 1. máj v roku 1919 uznaný ako štátny sviatok, od roku 1925 priamo zakotvený v legislatíve ako deň oddychu a úcty k pracujúcim.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

KARIÉRA V KOŠICE: DNES – hľadáme nové talenty do tímu!

Prvý máj za vojny a počas socializmu

Počas rokov 1939 – 1944 sa oslavy konali pod prísnym dozorom vtedajšieho režimu. Hoci bol sviatok oficiálne uznávaný aj nacistickým Nemeckom, jeho duch bol deformovaný propagandou. Po februárovom prevrate v roku 1948 prebral iniciatívu komunistický režim. Z 1. mája sa stal symbol budovateľského úsilia, kolektívneho ducha a vízie socialistickej spoločnosti. V mestách a obciach sa konali masové prvomájové sprievody, v ktorých pochodovali žiaci, robotníci, vojaci aj športovci. Transparenty niesli heslá ako „S mierom za socializmus“ či „Nech žije 1. máj, sviatok pracujúcich!“. Účasť bola často povinná, no pre mnohých znamenala aj možnosť ukázať hrdosť na svoju profesiu a stretnúť sa v komunite.

Tradície, ktoré prežili

Aj po páde socializmu v roku 1989 si 1. máj udržal svoju symboliku. Oslavy dnes prebiehajú pokojnejšie, často ako komunitné podujatia, organizované mestami, odbormi či občianskymi iniciatívami. Na niektorých miestach sa konajú pochody za dôstojnú prácu, v iných pikniky alebo koncerty.

Na Slovensku pretrvali aj staré ľudové zvyky:

• Stavanie májov: V predvečer 1. mája mládenci stavajú vysoké stromy – máje – pred domy dievčat ako prejav náklonnosti. Stuhami a kvetmi ozdobený máj má symbolizovať mladosť, lásku a úctu k žene.
• Bozk pod čerešňou: Zaľúbené páry sa podľa tradície majú 1. mája pobozkať pod rozkvitnutou čerešňou. Tento zvyk má zabezpečiť pevnosť, vernosť a dlhovekosť vzťahu.

Prvý máj vo svete

• USA a Kanada: Napriek historickému pôvodu sviatku práve v USA, tam sa oslavuje „Labor Day“ až v prvý septembrový pondelok – ako gesto zmierenia medzi kapitalistickými elitami a pracujúcou triedou.
• Rusko: Po roku 1992 sa sviatok premenoval na „Sviatok jari a práce“, no demonštrácie aj pochody zostali súčasťou kultúrneho koloritu.
• Fínsko: „Vappu“ je jedným z najväčších štátnych sviatkov – študenti korunujú sochy, nosia špeciálne čiapky a prebieha veselie v uliciach.
• Bulharsko: 1. máj je spätý s ohnivými tradíciami – mládež preskakuje ohne, čo má symbolizovať očistu, silu a obnovu.

Náboženský rozmer: Sv. Jozef robotník

Aj katolícka cirkev reagovala na rastúci význam tohto sviatku. V roku 1955 pápež Pius XII. vyhlásil 1. máj za sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna všetkých, ktorí poctivo pracujú. Liturgia v tento deň pripomína, že práca má nielen ekonomickú, ale aj duchovnú hodnotu – človek skrze prácu zveľaďuje svet a napĺňa Božie dielo.