V Botanickej záhrade žijú virtuálni tučniaci
Zahrať sa s virtuálnymi tučniakmi môžu návštevníci najnovšej výstavy v Botanickej záhrade v Košiciach. V rámci tzv. rozšírenej reality vidí návštevník na plátne svoj reálny obraz a zároveň modely tučniakov, ktoré sa pohybujú a reagujú na jeho správanie. Chodia sem a tam, narážajú do jeho nôh, padajú, kĺžu sa po bruchu alebo sa skrývajú.
Inštaláciu s názvom Tučniaky v rozšírenej realite slávnostne otvorili v pondelok (18.9.) v Botanickej záhrade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) spolu s výstavou fotografií Antarktída 2017. Išlo o sprievodné podujatia v rámci otvorenia nového akademického roka. Projekt s virtuálnymi tučniakmi vytvorili študenti a zamestnanci Ústavu informatiky Prírodovedeckej fakulty (PF) UPJŠ v spolupráci s technologicko-kreatívnym štúdiom Matsuko. Rozšírená realita znamená spojenie reálneho sveta s virtuálnym.
„Virtuálny svet sa vloží do reálneho sveta a v rámci toho tie virtuálne časti interagujú s reálnym svetom, v tomto prípade tučniaky s konkrétnymi ľuďmi. Tučniaky majú predvolené určité správanie, čiže tučniak za vami príde a vie sa nejakým spôsobom správať,” uviedol vedúci Ústavu informatiky Pavol Sokol. Výber tučniakov sa pritom tematicky spojil s výstavou o Antarktíde.
Študenti majú ešte ďalšie možnosti, ako technológiu vylepšovať a pridávať zaujímavé interakcie. Okrem senzoru na snímanie polohy človeka to môžu byť napríklad zvukové senzory, aby zážitok z inštalácie bol ešte lepší. Možnosťou je aj implementácia tzv. behaviorálnych modelov s vdýchnutím špecifických osobností jednotlivým tučniakom, ktoré by sa tak v správaní odlišovali medzi sebou.
Autorom vystavených fotografií o Antarktíde je profesor Martin Bačkor z Katedry botaniky Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ. Snímky vytvoril na prelome rokov 2016/2017 počas česko-slovensko-tureckej expedície na bielom kontinente. Miestom jej pobytu bola polárna stanica Johanna Gregora Mendela na ostrove Jamesa Rossa, ktorá je účelovým pracoviskom Masarykovej univerzity (MU) v Brne. UPJŠ sa na podieľala na ekofyziologických výskumoch chladnomilnej vegetácie na dlhodobých experimentálnych plochách, najmä zbere údajov o mikroklíme a fyziologickej aktivite machorastov a lišajníkov.
„Chceli sme takýmto spôsobom prezentovať návštevníkom, ako približne vyzerá príroda na Antarktíde. Veľká časť záberov je z morského pobrežia, kde príliv každý deň pritláča nové ľadové kryhy a tie sa tam potom rozpustia. Vďaka rozmanitosti tvarov a veľkostí mnohé vyzerajú veľmi zaujímavo,” priblížil Bačkor. Na snímkach nechýbajú ani obyvatelia tejto chladnej oblasti, s ktorými sa vedci stretávali – tulene, uškatce či (reálne) tučniaky. Výstavy podľa plánu potrvajú do polovice októbra.
(TASR)
Odporúčané články
Bryndza, slovenský národný poklad, sa stáva čoraz obľúbenejšou súčasťou modernej kuchyne. Recept na plnené šampiňóny s bryndzovým krémom a pažítkou predstavuje chutné spojenie tradičných chutí a jednoduchého, no elegantného občerstvenia, ktoré sa hodí na každú príležitosť.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
Grilovaný baklažán v kombinácii so sviežou paradajkovou omáčkou a lahodným halloumi je ideálnym receptom na ľahké a výživné jedlo. Tento jednoduchý pokrm je vhodný ako hlavné jedlo alebo ako príloha na letné grilovanie.
