Veľkonočná nedeľa, oslava Kristovho vzkriesenia a tradícií
Veľkonočná nedeľa je pre katolíkov najvýznamnejším sviatkom, kedy si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, víťazstvo nad smrťou a zavŕšenie jeho vykupiteľského diela. Kristova duša sa spojila s osláveným telom, ktoré napriek ranám ukrižovania nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Pravoslávni veriaci na Slovensku však v tento deň oslavujú Kvetnú nedeľu, pripomínajúcu Ježišov vstup do Jeruzalema, a Veľkú noc budú sláviť o týždeň neskôr.
Veľkonočná nedeľa a pondelok u katolíkov
Na Veľkonočnú nedeľu katolíci oslavujú Kristovo vzkriesenie, ktoré je základom ich viery. Sviatok nasleduje po veľkonočnej vigílii, kedy sa rozozvučia zvony a spieva radostné Aleluja. Veľkonočný pondelok, nazývaný aj Pondelok Baránka, pripomína prázdny hrob, ktorý našli ženy a anjelove slová: „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ Tento deň je na Slovensku spojený s tradičnou šibačkou a oblievačkou dievčat, symbolizujúcimi zdravie a vitalitu. Veľkonočné obdobie trvá 50 dní až do Turíc (20. mája 2025), počas ktorých sa slávi ako jedna „veľká nedeľa“ plná radosti.
Kvetná nedeľa u pravoslávnych
Pravoslávni veriaci na Slovensku oslavujú v nedeľu 20. apríla Kvetnú nedeľu, pripomínajúcu Ježišov vstup do Jeruzalema, keď ho davy vítali ako Mesiáša. Namiesto palmových ratolestí sa na Slovensku posväcujú jahňady vŕby rakytovej, známe ako bahniatka. Pôst, ktorý vylučuje mäso, mliečne výrobky a vajcia, pokračuje, no Lazárova sobota a Kvetná nedeľa ho zmierňujú, a na stoloch sa objavujú ryby. Pravoslávni sa pripravujú na Veľký týždeň, ktorý sa začína v pondelok a zameriava na udalosti pred Kristovým ukrižovaním.
Veľký týždeň pravoslávnych
Pravoslávny Veľký štvrtok pripomína Tajomnú večeru a ustanovenie Eucharistie obradmi, ako je umývanie nôh. Bohoslužby Veľkého piatku začínajú už vo štvrtok podvečer čítaním 12 evanjelií svätých Strastí, ktoré chronologicky opisujú Ježišovu modlitbu v Getsemani, zradu, zajatie, výsluch, cestu na Golgotu a ukrižovanie. Smútočný charakter umocňuje vystavenie plaščenice, plátna s vyobrazením Kristovho sňatia z kríža a uloženia do hrobu. Tieto obrady pripravujú veriacich na oslavu zmŕtvychvstania, ktorá príde o týždeň.
Veľkonočné sviatky, či už katolícke alebo pravoslávne, spájajú hlbokú spiritualitu s tradíciami, ktoré odrážajú vieru i kultúru jednotlivých komunít.
Odporúčané články
Jednoduché, rýchle a chuťovo výrazné jedlo, ktoré patrí k stáliciam domácej kuchyne. Kuracia pečeň na cibuľke s ryžou je osvedčenou klasikou, ktorá zasýti, nezaťaží a zvládnete ju pripraviť aj počas bežného pracovného dňa.
Tradičný bravčový paprikáš so smotanou patrí medzi stálice domácej kuchyne, ktoré sa v slovenských domácnostiach pripravujú už celé generácie. Jemná smotanová omáčka, voňavá paprika a pomaly dusené mäso vytvárajú sýte a chuťovo vyvážené jedlo, ktoré sa hodí na bežný obed aj rodinné stretnutie.
Súčasný kalendár sa síce začína 1. januárom, no v minulosti ľudia vnímali plynutie času inak. Väčšina národov spájala začiatok roka s príchodom jari, keď prebúdzajúca sa príroda určovala cyklus poľnohospodárskych prác. Zjednotenie termínu nového roka v kresťanskej Európe priniesol až pápež Gregor XIII., ktorý v roku 1582 nahradil zastaraný juliánsky kalendár novým, presnejším gregoriánskym systémom. Cieľom bolo odstrániť narastajúcu odchýlku medzi kalendárnym a skutočným astronomickým časom.
