Vysokoškoláci sa podľa vedcov obávajú, že koronavírusom sa nakazia ich blízki

Vysokoškoláci sa v súvislosti s novým koronavírusom obávajú viac o blízkych než o seba. Vyplýva to z prvých výsledkov štúdie medzinárodného konzorcia zameranej na vplyv pandémie na život slovenských vysokoškolákov. Košickí vedci tiež zistili rodové rozdiely.

Za vedecký tím Katedry pedagogickej psychológie a psychológie zdravia Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach o tom informoval Marián Gladiš.

Vysokoškoláci zapojení do štúdie udávali relatívne nízku úroveň obáv infikovania sa novým koronavírusom a prípadného ťažkého priebehu ich ochorenia.

Vyššie obavy u vysokoškoláčok 

Naopak, ich zistenia poukázali na relatívne vysokú úroveň obáv vysokoškolákov vo vzťahu k možnému infikovaniu a ťažkému priebehu ochorenia COVID-19 u ľudí z ich blízkeho okolia. Košickí vedci v oboch prípadoch zistili rodové rozdiely – vysokoškoláčky udávali vyššiu úroveň obáv a zároveň sú disciplinovanejšie v dodržiavaní opatrení vlády SR.

„Relatívne vysoká úroveň obáv, vyššia v prípade vysokoškoláčok než vysokoškolákov, sa týkala aj skutočnosti, že lekári a nemocnice nebudú mať adekvátne zásoby zdravotníckeho materiálu, aby zvládli pandémiu,“ spresnila dekanka FF UPJŠ a vedúca košického výskumného tímu Oľga Orosová.

Rozhovory o ochorení 

Po zavedení prvých opatrení súvisiacich so zamedzením šírenia nového koronavírusu viac ako 40 percent vysokoškolákov uvádzalo nezmenený kontakt s rodinou v čase pandémie a viac ako 75 percent účastníkov uviedlo, že zostali menej v kontakte s priateľmi.

„Zaujímavé je tiež zistenie, že až 85,7 percenta opýtaných uviedlo – 79 percent vysokoškolákov a 88,4 percenta vysokoškoláčok, že mali niekoho, s kým sa mohli porozprávať o akýchkoľvek intímnych a osobných otázkach počas pandémie,“ dodala.

Podľa Orosovej je uvoľňovanie opatrení možné aj vďaka zodpovednosti a disciplinovanosti spoločnosti vrátane vysokoškolákov, u ktorých je možné predpokladať vysokú lokálnu, ale aj medzinárodnú mobilitu.

Medzinárodné výskumné konzorcium, do ktorého sa zapojili aj košickí psychológovia, združuje výskumné univerzitné tímy z 25 krajín sveta. Koordinujúcou inštitúciou štúdie COVID-19 Multi-Country Student Well-being Study je Univerzita v Antverpách v Belgicku. Súčasťou skupiny výskumníkov FF UPJŠ sú okrem Orosovej aj Beáta Gajdošová a Jozef Benka. Do výskumu sa zapojilo 837 študentiek a študentov UPJŠ.

(TASR)