Siahal po NBA, dnes je trénerom v Slávii TU Košice

V stredu spúšťa letnú prípravu staronový účastník basketbalovej extraligy mužov – Slávia TU Košice. Tréner technikov Štefan Svitek bude mať za asistenta Richarda Leška. Niekdajší slovenský reprezentant a obrovský talent nášho basketbalu začína trénerskú kariéru.

Richard Leško žije aktuálne v Liberci, popri práci tam už trénoval mládež a vypomáhal pri ženskom libereckom družstve v nižšej lige. Po prvý raz bude mať do činenia s najvyššou súťažou v Slávii TU, teda v klube, v ktorom vyrastal. „Ako hráč mám dostatok skúseností a keďže budem mať po boku Štefana Sviteka, tak sa toho nebojím. Mám sa aspoň od koho učiť. S Pištom sme spoločne získali v Košiciach v roku 2007 majstrovský titul a už vtedy som mu predpovedal, že bude úspešný tréner. Poznal som jeho dôslednosť, profesionalizmus,“ rozhovoril sa Richard Leško.

Limitujúce zranenie

Stane sa ďalším mladým trénerom, čo však zapríčinili aj okolnosti. Zranenie kolena povedalo dosť. Rišo má za sebou štyri operácie. Prvú podstúpil v roku 2009.

„Mám 34 rokov, v tomto veku som chcel ešte profesionálne hrať. Už ako hráč som zvažoval, či neskôr budem tréner, manažér alebo hráčsky agent. Takto to prišlo skôr. Kvôli nešťastným kolenám. Síce držia na to, aby som si s kamarátmi zahral basketbal, futbal, no zranenie ma limituje a ja nechcem byť len priemerný lavičkový hráč. V takej role by som sa cítil zle.“

Pokusov o návrat bolo dosť

Skvelá fyzická pripravenosť, výborná technika, vynikajúci výskok a efektné smeče – to bola Leškova doména. Pochodový basketbal ho neláka. „Radšej byť trénerom s ambíciami, ako neambicióznym hráčom. Sčasti budem robiť aj manažéra tímu, do dresu by som sa prezliekol, len keby tím postihla chrípková epidémia, inak už nie.“

Po americkej, maďarskej (Šopron), českej anabáze (Prostejov) to ešte s nespoľahlivým kolenom skúšal v slovenskej extralige – v Prievidzi, Interi a Nitre. Nemohol byť tým Leškom, ako si predstavoval. „Keď už to vyzeralo tak, že sa niekam posúvam, že vidím svetlo na konci tunela, zase prišli komplikácie. Osud mi akoby naznačoval, že to mám nechať. Pokusov o návrat bolo dosť, skúšal som to štyri roky. Aj mentálne som sa vytrápil.“

Kontakt s NBA

Ako 18-ročný odišiel do kolísky basketbalu. V USA nastúpil na Univerzitu Illinois v Chicagu, zahral si v NCAA, ktorá vychovala nejednu jagavú hviezdu. A v tomto meste mal neskôr kontakt s najlepšou ligou na svete alebo aspoň s hráčmi z NBA.

„Bol som na septembrových tréningoch Chicaga Bulls s najväčšími hviezdami. Každý deň som chodil okolo šiestich trofejí, ktoré klub v NBA vybojoval. Zahral som si na tréningu proti Chorvátovi Tonimu Kukočovi. Michaela Jordana som videl hrať naživo v Chicagu, ale to už pôsobil vo Washingtone.“

V tom čase veril, že v kariére to dotiahne ďaleko. „Hral som s chlapcami, ktorí zarábali ťažké milióny, vtedy som sníval o tom, že sa presadím aspoň v Európe v mužskej Eurolige. Vrátil som sa na chvíľu do Košíc, aby sme doma získali titul. Ak by to nevyšlo, považoval by som to za svoju osobnú prehru.“

Na tréning Bulls v požičanom aute

Americký príbeh je často o náhode. Leško vie, o čom je reč. „Chodil som v Chicagu do jednej známej telocvične, v ktorej trénovali aj hviezdy ako Jordan a Pippen, chodili tam profíci patriaci pod jednu agentúru. Aj si ma tam obľúbili, väčšinou som bol jediný beloch. Po dvoch mesiacoch sa tam prišiel pozrieť asistent trénera Bulls. Darilo sa mi, na konci tréningového zápasu mi vraví: „Richard, bol by som rád, keby si si prišiel zahrať s mojimi chlapcami. Bol to šok.“

Richard samozrejme prikývol a išiel po prvý raz na tréning býkov z Chicaga. „Odviezol som sa na požičanom aute,  keďže som ako študent svoje nemal. Parkoval som s 20-ročnou „šunkou“ pri obrovských fárach za ťažké peniaze. Vošiel som do šatne, všetci sa mi predstavili, no bol to akoby sen. Vydržal som tam päť týždňov. Kontrakt mi neponúkli, ale aj tak to bola vysoká škola basketbalu.“

Čerstvý otec Tamarky

V Amerike vyštudoval vysokú školu. Manažment a marketing ukončil titulom MBA. „Na Slovensku by som školu a basketbal asi neskĺbil,“ priznal muž, ktorý neplánoval zakotviť mimo Košíc. Jeho manželka pochádza z Liberca, je to bývalá reprezentantka Česka vo volejbale a kvôli nej našiel druhý domov v Česku.

„Stretli sme sa, keď sme obaja pôsobili v Prostejove, vydržalo nám to dodnes. A teraz v júli sme sa stali rodičmi. Máme dcérku Tamarku,“ pochválil sa Leško, ktorý si chce vychutnať novú rolu otca aj trénera súčasne. „V Košiciach som teraz sám. Časom za mnou rodinka príde, aspoň na sezónu, keďže zmluvu mám zatiaľ na jeden rok.“

Cestovateľskí dobrodruhovia

Cestovanie je jeho vášňou. Zranenie mu už v mladom veku umožnilo prejsť kusisko sveta. A nezaujímali ho len často navštevované destinácie „S manželkou sme takí dobrodruhovia, máme síce radi nádherné pláže, ale vždy spoznávame aj vnútrozemie a kultúru. Riadime sa heslom: čím exotickejšie, tým lepšie. Preto by som spomenul trebárs návštevu Madagaskaru. 

Tam som sa zvečnil s domorodými ženami, na tvári mali netradičný opaľovací krém – hlinu. Úžasná bola aj ´Ulica Baobabov´ neďaleko mesta Morondava. Užívali sme si aj výhľad na hlavné mesto Antananarivo. Navštívili sme i ostrov Rodrigues – najvýchodnejší bod Afriky stratený v indickom oceáne. Nádherné a ľudoprázdne pláže sú práve na konci sveta.“

Foto: archív RŠ