19. januára si pripomíname oslobodenie Košíc

Pozadie: Okupácia a hrôzovláda v Košiciach

Po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 boli Košice anektované Maďarským kráľovstvom pod vedením admirála Miklósa Horthyho. Počas druhej svetovej vojny mesto zažilo intenzívnu maďarizáciu a perzekúcie. Situácia sa dramaticky zhoršila po októbrovom prevrate v roku 1944, keď sa k moci dostal Ferenc Szálasi a jeho fašistická strana Šípových krížov (Nyilas). Nyilasovci vyhlásili stanné právo, mobilizovali obyvateľov na opevňovacie práce, zničili priemyselné zariadenia, elektrárne a električky.

Od 5. do 17. januára 1945 vykonali viacero verejných popráv. Medzi nimi sú najznámejšie tie z 5. januára, kedy obesili 12 vlastencov na stromoch a stĺpoch verejného osvetlenia na Hlavnej ulici a 17. januára, kedy verejne zastrelili 17 antifašistov pri Ťahanovskom tuneli. Celkovo nyilasovci popravili približne 530 ľudí a viac ako 1200 deportovali do nacistických táborov smrti, z ktorých sa len málokto vrátil.

Boje pred oslobodením prebiehali v Slanských vrchoch a Dargovskom priesmyku od decembra 1944. Nemecká a maďarská obrana pod velením generála Gottharda Heinriciho (1. tanková armáda) a generála Karla von Le Suire (XXXXIX. horský zbor) čelila sovietskej ofenzíve. Sovieti pod velením generála Andreja Grečka (1. gardová armáda) a generála Antona Gastiloviča (18. armáda) spustili útok 9. decembra 1944, ale náročný terén a zima spôsobili ťažké straty. Nemci opustili pozície až v noci z 17. na 18. januára 1945, aby sa vyhli obkľúčeniu.

Priebeh oslobodenia

Oslobodenie Košíc sa začalo 17. januára obchvatnými útokmi pozdĺž ciest zo Sene a Moldavy nad Bodvou. V skorých ranných hodinách 19. januára 1945, medzi 5. a 6. hodinou, vstúpili do mesta jednotky Červenej armády: 318. Novorossijská horská strelecká divízia pod velením generálmajora Vladimira F. Gladkova z juhovýchodu a 237. Pirjatinská strelecká divízia pod velením Michaila G. Tetenka z juhu. Tieto divízie patrili do 18. armády 4. ukrajinského frontu pod celkovým velením generála Ivana Jefimoviča Petrova.

Nemecké jednotky mesto opustili už o polnoci 18. januára, takže v Košiciach nedošlo k významným bojom. Napriek tomu si oslobodenie vyžiadalo vysokú cenu. V bojoch v okolí zahynulo približne 3000 až 5000 sovietskych vojakov, zatiaľ čo nemecké straty dosiahli okolo 1000 mužov. Medzi zapojenými bol aj Leonid Brežnev ako hlavný politický inštruktor 18. armády a Sergej Gorbačov, otec Michaila Gorbačova, ktorý bol zranený v prístupových bojoch.

Obyvatelia sa skrývali v pivniciach a domoch a po skončení sporadických prestreliek vítali osloboditeľov. Časť maďarského obyvateľstva mesto opustila z obavy pred Sovietmi.

Následky a politický význam

Hneď po príchode Červenej armády bol vytvorený Revolučný československý národný výbor, ktorý prevzal civilnú správu. 20. januára 1945 maďarská dočasná vláda anulovala Viedenskú arbitráž, čím sa Košice vrátili do Československa. 23. januára vznikla mestská administratívna komisia. Od 30. januára 1945 sa Košice stali sídlom Slovenskej národnej rady (SNR), ktorá riadila oslobodené územia. SNR 4. februára vydala manifest k ľudu a zrušila staré bezpečnostné sily, nahradila ich Verejnou bezpečnosťou. 3. apríla 1945 pricestoval prezident Eduard Beneš, 4. apríla vymenoval novú vládu a 5. apríla bol v Župnom dome vyhlásený Košický vládny program, ktorý načrtol povojnovú obnovu, znárodnenie a demokratické reformy. V novembri 1945 sa sovietska armáda stiahla zo Slovenska na základe dohôd spojencov.

Pamätníky a spomienky

Oslobodenie sa pripomína viacerými pamätníkmi: Pamätník osloboditeľov na Námestí osloboditeľov nad hrobmi 30 sovietskych vojakov, ktorí padli priamo pri obsadzovaní mesta; Pamätník vojakov Sovietskej armády na rovnakom námestí; a Pamätník generála Ivana Jefimoviča Petrova v Mestskom parku pri železničnej stanici. Na vojenskom cintoríne je pochovaných približne 3000 sovietskych vojakov. Každoročne sa konajú pietne akty, napríklad pri 80. výročí v roku 2025.

Pozrite si dobové historické výstrižky