Čínu si tak skoro nedá, ale pivo mu chutilo

Basketbalisti Slávie TU Košice začali letnú prípravu. Pivot Michal Baťka do nej naskočil rovno po príchode z Číny, kde štartoval so slovenskou reprezentáciou na turnaji Canny Elevator Cup 2015 v meste Su-čou. V rozpätí šiestich dní odohral päť zápasov.

Slováci na úvod turnaja zdolali Taliansko. Nie síce jeho najsilnejší výber, lebo ten sa pripravuje na majstrovstvá Európy, ale aj tento skalp sa ráta.

„A to sme s Talianmi vyhrali v prvom zápase, po kratučkej aklimatizácii. Šesťhodinový ča sový posun nám veru dal zabrať. Na Čínu, ktorá turnaj vyhrala, sme potom nestačili. S Iránom sme bojovali o to, kto pôjde zo skupiny do semifinále. Nevyšlo nám to, a tak sme hrali o umiestnenie a skončili na poslednej ôsmej priečke. Na rozdiel od ostatných tímov, ktoré sa pripravovali na majstrovstvá Ázie alebo Európy, my sme sa zišli týždeň pred akciou, nemali sme natrénované,“ priznal Michal Baťka.

Čínske Benátky

Odchovanca košického basketbalu potešilo, že náš národný tím dostal pozvánku práve na turnaj v Číne. „Väčšina návštevníkov sa dostane len do Pekingu a Šang haja. My sme boli v Su-čou, v meste s viac ako šesť miliónmi obyvateľov. Do Šanghaja, kam sme prileteli, to nebolo ďaleko. Su-čou je mesto záhrad a vodných kanálov, hovoria mu aj čínske Benátky. Iný svet, ako ten náš.“

Pre smog nebolo vidieť oblohu

Iná kultúra, ľudia, strava, to boli Mišove prvé postrehy. „Všade bolo neuveriteľne čisto. Ľudia milí, nápomocní. Vážili si nás ako cudzincov, pýtali sa na všeličo, na život na Slovensku. Inak naozaj je pravda, že smog je tam obrovský, nevideli ste miestami ani oblohu. No už začínajú chrániť životné prostredie, veľmi veľa ľudí jazdí na elektrických mopedoch. Chalani sa nimi nechali odviezť a zažili pre nás nevídanú rannú špičku.“

Ani hady, ani potkany

Baťka má rád na tanieri „čínu“. Ale po návrate domov vyhlásil: „Tak skoro si ju nedám, celý týždeň jesť všetko na sójovej omáčke, často pikantné, myslím, že nejaký čas stačilo.  Žiadne hady, potkany sme nemali, nevyhľadávali sme takéto špeciality,“ smial sa muž, ktorý však neodolal tamojšiemu pivu. „Čínske je slabšie ako naše, jemnejšie. Tých pív si musíte dať viac, aby ste ich cítili.“ pousmial sa Michal Baťka.

Neodolali obrovskému kolesu

Slováci sa previezli metrom, prešli si centrum s mrakodrapmi, štvrť s typickými čínskymi obchodíkmi. „V zábavnom parku sme neodolali obrovskému kolesu. Už som to poznal z Európy, toto bolo podstatne väčšie, kabínky pre šesť ľudí. Nádherný pohľad na mesto z takej výšky.“ Michal vraví, že vonku bolo 45 stupňov, takže sa potili nielen na ihrisku.

„Od roku 2000 sú záhrady v Su-čou na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Zaplatili sme si vstupné a obdivovali bonsaje, kvety, jazerá, stálo to za to. Čína ma oslovila, vrátil by som sa tam, lebo teraz sme veľa pendlovali medzi hotelom a halou, a tam je toho naozaj dosť.“ 

Dvojmetroví Slováci atrakciou

Na ulici boli slovenskí basketbalisti neprehliadnuteľní – výškou aj farbou pleti. „Boli sme pre Číňanov malá atrakcia, všetci sa za nami otáčali.  Kde sa zjavil tucet dvojmetrových Slovákov, tam ľudia spozorneli. Sčasti i preto, že ani turistov z mimoázijských krajín tam veľmi nevidieť. Ale pozor, nie všade sme vytŕčali. Čínski basketbalisti mali oproti nám pod košom výškovú prevahu. Myslím, že piati domáci hráči merali 210 a viac centimetrov.“ 

Foto: archív mb