Medzi krajinami s najrýchlejšími cestami na svete je aj Slovensko, vyplýva zo štúdie MMF
Slovensko patrí ku krajinám s najrýchlejšími cestami na svete s priemernou rýchlosťou jazdy 93 kilometrov za hodinu. Vyplýva to zo štúdie Medzinárodného menového fondu (MMF) o najrýchlejších cestách sveta, ktorý na základe dát z Google Maps v 162 krajinách zisťoval priemerné trvanie cesty medzi veľkými mestami vzdialenými od seba najmenej 80 kilometrov (50 míľ).
„Údaj pre Slovensko vychádza z trás medzi Bratislavou a Žilinou, Liptovským Mikulášom, Popradom alebo Košicami, kde sú kvalitné spojenia vďaka D1, R1, R2 či I/16,“ uviedol k výsledkom štúdie Útvar hodnoty za peniaze s tým, že metodika nevidí regionálne problémy, ani spojenie sever – juh. „Približne štvrtina najlepších krajín v rebríčku má hodnoty nad 80 kilometrov za hodinu. Aby sme mali rýchle cestné spojenia na svetovej úrovni, výrazne tomu vedia napomôcť aj kvalitné cesty prvej triedy,“ dodali analytici.
V kategórii s najvyššou priemernou rýchlosťou ciest 91 až 110 kilometrov za hodinu je podľa štúdie zhruba tridsiatka krajín sveta. Sú v nej USA, Kanada, Argentína, Čile, Francúzska Guyana, ako aj pätnásť krajín Európy, a to Švédsko, Nemecko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Poľsko, Česko, Slovensko, Rakúsko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko a Grécko. V kategórii s najrýchlejšími cestami sa nachádzajú aj Turecko, Irán, Saudská Arábia, Omán, Južná Kórea, Malajzia, Maroko, Juhoafrická republika, Namíbia, Botswana a Austrália.
Najrýchlejšie cesty sveta sú podľa MMF v bohatších ekonomikách, najpomalšie cesty sú v najchudobnejších krajinách, čo je ďalšia prekážka ich inkluzívneho rastu. „Je ťažké destilovať kvalitu ciest do jednej štatistiky. Rýchlosť napríklad nezahŕňa bezpečnosť na cestách, dostupnosť alternatívnych foriem dopravy, ako je železničná doprava, alebo preťaženie počas špičiek alebo ročných období. Okrem toho nemusí plne zachytávať technické výzvy budovania kvalitných ciest v rôznorodom a ťažkom teréne,“ informoval o štúdii MMF.
Napriek tomu to podľa tejto inštitúcie môže podporiť tvorcov politík a plánovačov pri hodnotení ich cestnej infraštruktúry v porovnaní s partnerskými krajinami a hodnoty budúcich investícií do ciest. „Dá sa tiež jednoducho rozšíriť na monitorovanie rýchlosti na menších cestách, ktoré môžu byť pre mnohých vo vidieckych oblastiach kritické. To môže pomôcť krajinám navrhnúť politiky na prekonanie cestných prekážok a zlepšiť ich konkurencieschopnosť tým, že sa ľudia a tovar budú presúvať rýchlejšie,“ dodal MMF.
Zdroj: (SITA, be;su)
Odporúčané články
Život Matúša Kotľára (40) sa dramaticky zmenil po narodení druhého dieťaťa. Jeho partnerka trpela na ťažkú popôrodnú psychózu a rodinu opustila. Matúš sa tak stal otcom samoživiteľom. Deti musel často brávať so sebou do práce na poľnohospodárske družstvo, pretože ich nemal u koho nechať. Doteraz žili v sociálnom zariadení vo Varhaňovciach, ktoré rodine nedokázalo ponúknuť priestor na skutočný rozvoj. Deti vyrastali v segregovanom školskom prostredí, ktoré im neposkytovalo dostatočné podmienky pre plnohodnotný vzdelávací a sociálny rozvoj a otec mal v odľahlej lokalite obmedzené možnosti nájsť si stabilnú prácu.
Lekárske odborové združenie (LOZ) upozornilo na pretrvávanie nedostatkov v riadení a obnove Univerzitnej nemocnice L. Pasteura (UNLP) Košice po požiari, ku ktorému došlo predminulý rok. Informovalo o tom LOZ na tlačovej konferencii v utorok.
V marci sa začne s výstavbou okružnej križovatky Kostolianska cesta – Národná trieda – Podhradová. Košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý) už podpísal zmluvu s víťazom verejného obstarávania, ktorým je spoločnosť Eurovia SK.