Články obsahujúce tag komentár
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy už nemusí nikomu nič dokazovať. Každý si o jeho neodbornosti už názor spravil. Teraz však trafil klinec po hlavičke a povedal somarinu do neba volajúcu. Vraj spoločnosť, ktorá je tri roky po sebe v strate musí ísť do konkurzu… to by však znamenalo, že by sme tu v našej malej krajine veľa firiem nemali a ohrozený by bol aj závod VOLVO pri Košiciach…
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy si z tráviaceho traktu urobil uzavretý cyklus. A to dokonale.
Na úvod disclaimer. K pánovi Tarabovi a spol. neprechovávam žiadne pozitívne emócie. S Progresívnym Slovenskom ( PS ) to mám opačne. Som právny zástupca Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti ( VVS ).
V posledných dňoch sme boli svedkami vyhlásení predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomíra Andrassyho, ktorý verejnosti prízvukoval možnú privatizáciu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS).
Progresívne Slovensko stavilo na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Po Ľubomírovi Anrássym aj oni začali strašiť privatizáciou vodární a katastrofickými scenármi. Po tom, čo jeho, aj ich minister Taraba ,,zrušil na dve doby“ a nemilosrdne usvedčil z úplnej nekompetentnosti, majú ,,z ostudy kabát“ ako hovoria bratia Česi.
Počas krátkeho obdobia vlády Progresívneho Slovenska, keď na jej čele stál Ľudovít Ódor, prišiel predseda NKÚ so šokujúcimi vyhláseniami o hrozbe privatizácie vodárenských spoločností a ohrození zásobovania pitnou vodou. Sám sa prihlásil k tomu, že to bolo po porade s vtedajším predsedom vlády Ľudovítom Ódorom. Tým Ľudovítom Ódorom, ktorý bol potom lídrom kandidátky progresívcov do Európskeho parlamentu. V týchto dňoch zas vystúpili Progresívci na tlačovej konferencii s tým istým strašením – že Vodárenské spoločnosti skončia v súkromných rukách a že čo budeme robiť, ak začne nový majiteľ vydierať cenami vody. Žeby náhoda?
1. mája 2024 to bolo presne 20 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie. Pri tejto príležitosti sa uskutočnil galavečer, na ktorom predstúpil pred verejnosť s príhovorom slovenský premiér Robert Fico. V ňom predstavil základné priority, na ktoré by sa Slovensko a Európska únia mali sústrediť.
Zelené témy boli jednou z primárnych súčastí programu Progresívneho Slovenska v posledných rokoch. Pred blížiacimi sa európskymi voľbami sa však začínajú touto problematikou zaoberať aj kandidáti zo strán opačného názorového spektra. Konkrétnym príkladom je Peter Voľanský, kandidát za stranu Smer.
Blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu ovplyvňujú aj verejný priestor. V ňom sa stále viac a viac objavujú témy, týkajúce sa Európskej únie a jej budúcich výziev. Naposledy vyšiel prieskum volebných preferencií agentúry AKO.
Po druhom kole je jasné, že nasledujúcich päť rokov bude prezidentom Slovenskej republiky doterajší predseda strany Hlas – sociálna demokracia. Stane sa tak v poradí šiestou osobou, ktorá bude od vzniku samostatnej Slovenskej republiky tento mandát vykonávať. Cesta k víťazstvu bola značne kľukatá, keďže väčšina predpovedí pasovala do pozície tesného víťaza druhého kola prezidentských volieb Pellegriniho protikandidáta Ivana Korčoka. Čomu tak môžeme pripísať značný rozdiel v konečnom výsledku spoločne s výrazným úspechom víťaza vo východnej časti Slovenska?
Najväčšou celospoločenskou témou týchto dní je otázka voľby prezidenta Slovenskej republiky. Voliči budú sledovať kampaň dvoch finalistov prezidentského súboja až do 3. apríla 2024, kedy sa minútu pred polnocou začne volebné moratórium.
Blížiace sa druhé kolo volieb prezidenta Slovenskej republiky vzbudzuje vo verejnosti viaceré otázky. Je pochopiteľné, že sú občania v napätí, keďže od výsledku volieb závisí viacero budúcich skutočností. Akú politiku bude budúci prezident presadzovať a ako bude vyzerať spolupráca s vládou? Je možné, že napätie z výsledku medzi občanmi síce vymizne, ale vytvorí sa nové napätie vo vzťahu medzi vládou a prezidentom?
Z predsedu Košického samosprávneho kraja Rastislava Trnku sa na čas stal expert na balneológiu a v závere predchádzajúceho funkčného obdobia na jeho popud odkúpil kraj Turzovské kúpele v Gelnici a Sobranecké kúpele. Podľa vyhlásení v predvolebnej kampani by mali obidva objekty v dohľadnej dobe opäť poskytovať svoje služby klientom.
Takmer 400-stranová správa hlavného kontrolóra Košického samosprávneho kraja (KSK) dáva za pravdu tým (áno, najmä médiám), ktorí poukazovali na rôzne čudné okolnosti okolo prenájmu ťažkej techniky od spoločnosti Tempus Trans, s.r.o.
Košice sú už niekoľko mesiacov v najhoršej finančnej kríze, akú si mesto v jeho modernej histórii pamätá. Starostovi MČ Košice – Sídlisko KVP Ladislavovi Lörincovi to však napriek tomu neprekáža v tom, aby si na tejto téme vytĺkal politické body. Na sociálnej sieti sa oháňa neprávoplatným platobným rozkazom, podľa ktorého je mesto Košice povinné doplatiť mestskej časti Sídlisko KVP sumu 221.042 eur z podielových daní.
K zvláštnostiam samosprávy v druhom najväčšom meste na Slovensku patrí v ostatných piatich rokoch akýsi nepochopiteľný boj medzi primátorom Jaroslavom Polačekom, poslancami zastupiteľstva a starostami mestských častí.
Od začiatku tohto roka už Zdenka Slovíková nešéfuje Stredisku sociálnej pomoci mesta Košice (SSPmK). Stalo sa tak po tom, čo časť zamestnancov dlhodobo upozorňovala na zvláštne praktiky riaditeľky, či na čudné pridelenie služobného bytu a uhrádzanie nákladov na bývanie z účtu SSPmK.
Na mestských zastupiteľstvách v Košiciach to v poslednej dobe poriadne vrie. Dôvodom je nedostatok miliónov eur v mestskom rozpočte, čo môže viesť k neudržateľným zlým ekonomickým dopadom na mesto Košice a jeho občanov.
Slovenskí politici nás na pravidelnej báze ubezpečujú, že všetko, čo robia a ako konajú, robia pre nás, občanov. Ako však dobre vieme, nie vždy sa tieto tvrdenia stretnú s realitou. To je najnovšie prípad zvláštneho konania, ku ktorému sa uchýlil starosta MČ Košice – Sídlisko KVP, Ladislav Lörinc.
Výsledkom mimoriadneho rokovania košického Mestského zastupiteľstva, ktoré sa zišlo v piatok 24. novembra je, že poslanci odmietli viacero návrhov primátora Jaroslava Polačeka a jeho odborných útvarov na úpravu poplatkov za služby, ktoré mesto poskytuje svojim občanom. Najmä za odvoz a likvidáciu odpadu, za daň z nehnuteľnosti, miestnu daň, sociálne služby či poplatky v školských zariadeniach.