Ako vedia sny ovplyvniť naše zdravie?
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo snívame? Prečo v spánku viackrát vstúpime do sveta fantázie? Sny, pre niekoho úžasná vec, no pre druhých to môže znamenať aj čistý horor. Tá najlepšia vec počas snívania je to, že neživé predmety ožívajú, nelogické veci nám zrazu začnú dávať zmysel a niekedy sa dokonca stretneme aj s našimi zosnulými.
Je pre nás snívanie dobré?
V roku 1952 vedci Nathaniel Kleitman a Eugene Aserinsky objavili spánkové cykly, ale hlavne jeden konkrétny, ktorý predstavuje stav bdelosti. Dnes ho poznáme pod názvom REM spánok. Je to spánok, v ktorom dochádza k takzvanému živému snívaniu. Existuje niekoľko teórií o tom, prečo je dôležité vstúpiť do tohto stavu.
Koncept z roku 1983, známy aj ako reverzné učenie, tvrdí, že počas spánku mozog kontroluje dôležité nervové spojenia vytvorené v každodennom živote a zbavuje sa ,,nepotrebných vecí‘‘ v našom mozgu. Bez tohto procesu by bol náš mozog preplnený a mohlo by nastať narušenie myslenia a rozhodovania sa.
Takisto je tento spánok spájaný aj s lepšou pamäťou a lepším riešením problémov.
Snívame rozdielne ako ľudia v iných krajinách?
V štyridsiatych rokoch minulého storočia psychológ a výskumník snov Calvin Hall študoval bežné témy snov na celom svete a zistil, že veľa ľudí sníva hlavne o priateľoch, rodine a financiách.
Taktiež bolo zistené, že obavy ľudí sú si dosť podobné. Napríklad, prenasledovanie alebo útok boli bežné sny japonských a amerických obyvateľov.
Odporúčané články
Tento tradičný recept na pečeného králika s cesnakovou omáčkou, špenátom a pečenými zemiakmi kombinuje jemné, šťavnaté mäso so sviežimi prílohami a výraznou cesnakovou chuťou. Ide o klasické slovenské jedlo, ktoré je skvelou voľbou na slávnostný obed alebo rodinné stretnutie.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
Symboly kosáka a kladiva na Námestí osloboditeľov v Košiciach sú neoddeliteľnou súčasťou histórie mesta už desaťročia. Ich prítomnosť však dlhodobo vyvoláva rozporuplné názory. Nedávno sa opäť ozvali hlasy, ktoré tvrdia, že väčšina obyvateľov mesta by si priala ich odstránenie. Ide o symboly minulého režimu, ktoré podľa niektorých nepatria do modernej mestskej panorámy. Na druhej strane však zaznievajú názory, že ide o historické pamiatky, ktoré by mali byť zachované ako pripomienka minulosti.