Traja králi patria medzi najstaršie kresťanské sviatky
6. januára si katolíci a ďalší kresťania pripomínajú jeden z najstarších sviatkov kresťanstva – Zjavenie Pána, známy aj ako sviatok Troch kráľov. Tento deň symbolizuje zjavenie Ježiša Krista ako Božieho Syna všetkým národom a spája sa s udalosťou, keď mudrci z Východu prišli do Betlehema, aby sa poklonili novonarodenému Spasiteľovi.
Traja mudrci, tradične známi ako Gašpar, Melichar a Baltazár, nasledovali svetlo betlehemskej hviezdy, ktoré ich priviedlo k malému Ježiškovi. Ako dary mu priniesli zlato, kadidlo a myrhu, symbolizujúce jeho kráľovskú dôstojnosť, božstvo a utrpenie. V rímskokatolíckej cirkvi patrí 6. január medzi prikázané sviatky. Počas tohto dňa sa v kostoloch konajú slávnostné omše, počas ktorých kňazi posväcujú vodu, soľ, kriedu a tymián. Tieto posvätené predmety si veriaci odnášajú domov na ochranu svojich príbytkov.
Jednou z tradícií je posvätenie domov, ktoré prebiehalo najmä formou tzv. kňazskej koledy. Kňazi navštevovali domácnosti, požehnávali ich svätenou vodou a okadili kadidlom. Nad dvere písali rok spolu s písmenami C+M+B, čo je skratka latinskej frázy „Christus Mansionem Benedicat“ – Kristus nech požehná tento príbytok.
Aj dnes táto tradícia prežíva na mnohých miestach, najmä na vidieku. Posvätenie domov sa spája s prosbou o Božiu ochranu a požehnanie pre rodinu. Uctievanie Troch kráľov malo v stredoveku veľký význam. Ich relikvie sa dlhé roky uchovávali v Miláne, kým ich cisár Fridrich Barbarossa nepreniesol do Kolína nad Rýnom, kde sa dodnes nachádzajú v kolínskej katedrále.
Na východe sa Sviatok Zjavenia Pána slávil už od 3. storočia. Kresťania si počas tohto dňa pripomínali tri zázraky – príchod mudrcov, Ježišov krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej.
V západnom svete sa od roku 1969 slávi krst Ježiša osobitne, v nedeľu po Zjavení Pána. Pre pravoslávnych veriacich, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, tento sviatok predstavuje začiatok Vianoc.
(FG)
Odporúčané články
Silvestrovské oslavy, ktoré dnes považujeme za samozrejmú súčasť konca roka, majú hlboké korene v histórii. Ich pôvod siaha až do antických tradícií Babylončanov a Rimanov, ktorí oslavovali príchod nového roka rituálmi a obradmi na zabezpečenie šťastia a úspechu. Kresťanstvo si tieto tradície osvojilo a prispôsobilo, čím položilo základy moderných silvestrovských osláv.
S Vianocami si spájame množstvo tradícií, povier a zvykov, ktoré sa v priebehu stáročí menili a prispôsobovali. Počas adventného obdobia sa naháňame za darčekmi, pripravujeme výzdobu a upratujeme. Ale zamysleli ste sa niekedy hlbšie nad najkrajšími sviatkami v roku? Tu je desať zaujímavostí, ktoré vás určite zaujmú.
Vianočné sviatky sú každoročne obdobím, keď sa miliardy ľudí na celom svete stretávajú so svojimi rodinami, aby spoločne oslávili pokoj, radosť a lásku. Pre kresťanov sú však Vianoce oveľa viac – sú oslavou narodenia Ježiša Krista, ktoré je jedným z pilierov kresťanskej viery.
