Zjavenie Pána patrí k najstarším kresťanským sviatkom
Kresťanský sviatok Zjavenia Pána je ľudovo nazývaný aj Traja králi. Obe pomenovania spája zjavenie sa Boha svetu prostredníctvom významných mužov z ďalekých krajov, ktorí nasledovali hviezdu na oblohe. Tá ich mala priviesť k dieťaťu narodenému v Betleheme. Sviatok Zjavenie Pána patrí k najstarším kresťanským sviatkom.
O troch kráľoch sa toho nevie veľa. Biblia spomína mudrcov od východu. Označuje ich gréckym slovom magoi, mágovia, čo vtedy znamenalo prírodovedci, astronómovia. Keďže v tých časoch to bolo významné povolanie, nazývali ich aj kráľmi. V Biblii sa ich presný počet nespomína, odvodzuje sa len z troch darov – zlata, kadidla a myrhy. Nie sú známe ani ich mená, hoci podľa tradície sa volali Gašpar, Melichar a Baltazár. O krajine, z ktorej prišli, sa vedú len dohady. Najpravdepodobnejšie ide o Arábiu, Perziu alebo Chaldejsko.
Podľa Matúšovho evanjelia priviedla troch mudrcov do Betlehema hviezda. V tom čase totiž došlo k zblíženiu jasných planét Saturnu a Jupitera v súhvezdí Rýb, čo mohlo vyvolať dojem veľkej žiarivej hviezdy. Astronomický úkaz bol dobre viditeľný práve v Stredomorí.
V slovenskom ľudovom prostredí sa príbeh troch kráľoch zachoval v podobe „trojkráľovej hry“. Zvyčajne v ňom vystupujú traja chlapci, oblečení podobne ako vianoční betlehemci. Namiesto betlehemu však často nesú hviezdu, preto sa v niektorých oblastiach ich koledovaniu hovorí aj „chodenie s hviezdou“. Jeden z hercov býva začiernený, pretože podľa tradície bol jeden z kráľov černoch. Na hlavách majú papierové koruny alebo biskupské čiapky, chodia po domoch a spievajú trojkráľové koledy.
Počas sviatku Zjavenie Pána sa posväcuje voda, soľ a krieda. Kňazi chodia do príbytkov, ktoré tiež posväcujú, pričom na dvere kriedou napíšu nový letopočet a písmená v tvare 20-C+M+B-20. Písmená značia Christus Mansionem Benedicat – Kristus nech žehná tento dom.
Úcta k Trom kráľom siaha ešte do raných kresťanských čias (3. storočie). Matka cisára Konštantína svätá Helena, známa zberateľka relikvií svätých, dostala údajné ostatky mudrcov od indického náčelníka. Priniesla ich do Carihradu, odkiaľ potom v roku 333 putovali do Milána. Po dobytí mesta rímsky cisár Fridrich Barbarossa relikvie v roku 1164 daroval kolínskemu arcibiskupovi. Pozostatky mudrcov sú odvtedy uložené v Katedrále svätého Petra v Kolíne nad Rýnom (Kolínsky dóm).
(SITA,mt)
Odporúčané články
Na druhý deň po slávnosti Božieho narodenia si cirkevná tradícia každoročne pripomína svätého Štefana, prvého kresťanského mučeníka. Tento sviatok, ktorého korene siahajú približne do roku 380, symbolicky dopĺňa vianočné obdobie a pripomína veriacim hodnoty neochvejnej viery, osobnej odvahy a hlbokej schopnosti odpúšťať aj v tých najťažších životných skúškach.
Nový rok predstavuje pre mnohých symbolický nový začiatok. Motivácia na prelome mesiacov býva nákazlivá a túžba prežiť úspešnejšie obdobie, nájsť si lásku či rozbehnúť vlastné podnikanie poháňa vpred veľkú časť populácie. Hoci platí, že s dôležitými životnými zmenami netreba otáľať, novoročné predsavzatia slúžia ako ideálny odrazový mostík. Nasledujúci prehľad obsahuje 15 cieľov, ktoré sa v zoznamoch objavujú najčastejšie.
Druhý sviatok vianočný, 26. december, bol už v minulosti spojený s veselými zábavami, tancovačkami, návštevami príbuzných a priateľov. Na svätého Štefana sa zároveň pripisoval veľký význam čerstvej vode. Dedinskí chlapci zobrali kone a brodili ich po potoku alebo snehu, aby boli zdravé.
